_______Mesačník POPRAD, č. 4/2022_______ Veľká noc je najväčším sviatkom v cirkevnom roku. V minulosti sa ale spájala hlavne so začiatkom hospodárskeho roka a príchodom jari. Spolu s etnologičkou Podtatranského múzea v Poprade Elenou Bekešovou sme sa pozreli na to, ako zvykli Veľkú noc tráviť ľudia v minulosti. Dozviete sa, prečo jedli bahniatka i čo robili, aby zvieratá nedohrýzli hady.

V ďalšom príspevku pravidelnej e-rubriky “Na minútku do múzea” venujeme pozornosť fondu numizmatiky Podtatranského múzea v Poprade. Predstavíme si plaketu (tabuľka z kovu alebo iného materiálu jednostranne zdobená umeleckým reliéfom, môže slúžiť ako vyznamenanie, odmena alebo spomienka – pozn. aut.), ktorá je naoko možno menej pútavá ako iné predmety vo fonde, miesto pri dokumentovaní diania v regióne medzi exponátmi jej však určite patrí právom.

Len pred pár mesiacmi sme si pripomínali 150. výročie príchodu Košicko-bohumínskej železnice do Popradu. V týchto dňoch ale musíme spomenúť ďalšie výročie spojené s popradskou železničnou stanicou, tentokrát veľmi smutnú udalosť, ktorá sa udiala pred 80 rokmi. 25. marca 1942 odišiel zo stanice Poprad-Tatry (tento názov sa používal od roku 1941) prvý transport s tisíckou židovských žien a dievčat do nemeckého koncentračného tábora na území okupovaného Poľska, Auschwitz, dnes známejšieho ako Osvienčim.

V rubrike Na minútku do múzea sa tentokrát budeme venovať tematike pestovania a spracovania ľanu v širšom regióne Spiša a Tatier. Ukážeme vám predmet z etnografického zbierkového fondu Podtatranského múzea v Poprade so zvláštnym názvom TRLICA a predstavíme jeden z výsledkov výskumu "Rastlina mnohých podôb alebo tradično-netradičný pohľad na ľan."

Ďalším predmetom, ktorý by sme Vám chceli prezentovať v rámci rubriky „Na minútku do múzea“, je špirálový náramenník z bronzu. Predmet je približne 30 cm dlhý, s priemerom špirály okolo 8 cm a šírkou závitov do 6 mm. Táto bronzová špirála sa skladá z trinástich nerovnomerných závitov, ktoré majú v priereze tvar splošteného trojuholníka, širšia plochá strana sa nachádza z vnútornej strany.

Podtatranské múzeum v Poprade má vo svojich zbierkach predmet - fotografiu, ktorej pôvod, spôsob získania, autorstvo a datovanie neboli doposiaľ známe. Ide o pohľad na Malú Studenú dolinu s pohľadom na Lomnický štít z cesty pod Hrebienkom. V rámci bádania sa podarilo zistiť, že ide o záber, fotografiu od Hansa Hildenbranda. V Podtatranskom múzeu v Poprade doposiaľ neboli vedené žiadne informácie o tomto autorovi, tiež pôvodnosti predmetu. V rámci vedecko-výskumnej činnosti boli zistené bližšie skutočnosti ohľadom autorstva a predmetnej fotografie.

Knižničný fond knižnice Podtatranského múzea v Poprade obsahuje aj vzácne tlače, pričom najstaršie pochádzajú zo začiatku 16. st. Podľa Zákona č. 126/2015 Z. z o knižniciach je práve historickým tlačiam venovaná osobitná pozornosť a ochrana, k čomu prispieva aj ich vyhlásenie za historický knižničný fond.

Nevýrazné malé mestečko pod Vysokými Tatrami čakalo na impulz, ktorý by naštartoval jeho prudký rast. A ten prišiel – dňa 8. 12. 1871, keď do stanice Poprad-Veľká zavítal oficiálne prvý vlak s cestujúcimi. Začala sa éra Popradu ako mesta, ktoré je bránou do Vysokých Tatier. Poprad sa postupne stal najväčším a najvýznamnejším mestom na Spiši, keď predstihol dovtedy nedostižné historické centrá ako Levoča, Kežmarok, Spišská Nová Ves, či Spišská Sobota. Čo tomu všetkému ale predchádzalo? Nuž cesta to rozhodne nebola jednoduchá.

Pravidelná rubrika „Na minútku do múzea“ Vám v mesiaci november predstaví predmet z etnografického zbierkového fondu. Prezentovaný ženský čepiec z Batizoviec bol zhotovený v 1. polovici 20. storočia a používal sa ako pokrývka hlavy vydatej ženy. Článok je malou „ochutnávkou“ v rámci pripravovanej výstavy „Začepčený Spiš“, ktorú budete môcť navštíviť v termíne máj 2022 – september 2022 v Podtatranskom múzeu v Poprade na Vajanského 72/4.

V rámci pravidelnej rubriky “Na minútku do múzea” predstavujeme dielo z fondu umenia s názvom "Žltá stena vo Vysokých Tatrách", kresbu od Viliama Forbergera z roku 1925. Veľká Žltá stena je geologická a archeologická lokalita, nachádza sa neďaleko Tatranskej Polianky vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Dielo je v súčasnosti prezentované v rámci expozície a aktuálnej výstavy "ARCHEOLOGICKÁ..." v Podtatranskom múzeu v Poprade na Vajanského 72/4.

Herbár Podtatranského múzea v Poprade (akronym POP) obsahuje mnoho rastlín, ktoré sa vyskytujú naprieč jednotlivými (zväčša počtom neveľkými) zbierkami. Do tejto skupiny patrí aj ľan (rod Linum L.), ktorý združuje prevažne trváce (vzácne jednoročné) rastliny so striedavými (výnimočne protistojnými) listami a päťpočetnými kvetmi.

Verejnosť vníma ľan (rod Linum) najmä na základe starej kultúrnej rastliny – ľanu siateho, ktorý sa na Slovensku pestuje ako textilná plodina a olejnina. Súčasťou slovenskej flóry je však hlavne niekoľko divorastúcich ľanov, ktoré sa vyskytujú roztrúsene na rôznych biotopoch od nížin po vysokohorské prostredie.