Na minútku do múzea - fond umenia, drevený reliéf „Kladenie do hrobu“

PODTATRANSKÉ MÚZEUM V POPRADE
FOND UMENIA (VU - vizuálne umenie)

Podtatranské múzeum v Poprade v rámci pravidelnej rubriky tentokrát predstaví zbierkový predmet – reliéf so sakrálnym motívom kladenia Krista do hrobu, ktorý je súčasťou stálej expozície v Poprade na Vajanského 72/4. V období rokov 2017-2018 boli v rámci Fondu na podporu umenia získané finančné prostriedky na jeho reštaurovanie*. Reštaurovaním sa tak prinavrátila estetická hodnota reliéfu, tým sa zvýraznila aj jeho umelecká kvalita.

reliéf: „Kladenie do hrobu“

dielo / predmet: „Kladenie do hrobu“
autor: neznámy
technika: drevorezba bez polychrómie
materiál: drevo lipové
rok / datovanie: neskorá renesancia, 1. polovica 17. storočia (?)
rozmery: v: 65 cm š: 48 cm h: 6,5 cm
evidenčné číslo: G - 4.854

Opis predmetu:

Drevený reliéf oválneho tvaru s námetom kladenia Krista do hrobu. Dvaja muži kladú telo do hrobu v pozadí sa nachádzajú dve plačúce ženy za nimi mladý muž. Dielo je zhotovené z viacerých kusov (lepeného) dreva. Na zadnej strane signované ceruzou: Igló 1730-1750 Fuhrmann Gyula, ide o sekundárny nápis. Neskorá renesancia, 1. polovica 17. storočia (?).

Drevený vyrezávaný, pomerne vysoký reliéf bez polychrómie má oválny, vertikálne orientovaný formát a predstavuje viacfigurálnu scénu Ukladania Krista do hrobu. Dolnú tretinu zaberá rovná plocha – čelná strana obdĺžnikového, horizontálne komponovaného kamenného sarkofágu, do ktorého dvaja muži ukladajú bezvládne telo mŕtveho Krista čiastočne zabalené vo veľkej plachte. V osi na čelnej strane sarkofágu sa nachádza baňatá, bohato profilovaná nádoba na masť. Ježiš je natočený smerom k divákovi, hlavu s dlhými vlnitými vlasmi a krátkou bradou má zaklonenú, oči zatvorené a ústa jemne pootvorené. Vystretá pravá ruka s ranou po klinci mu vpredu prevísa cez okraj sarkofágu. Druhú ruku rovnako ako dolnú časť tela mu zakrýva plachta, odhalená hruď je anatomicky vhodne modelovaná. Na pravom boku má hlbokú ranu od bodnutia kopijou. Hornú časť tela Kristovi drží Jozef z Arimatie, nohy mu pridŕža Nikodém. Obaja stoja za sarkofágom a zobrazení sú ako starší bradatí muži v dobových odevoch s turbanmi na hlavách. V pozadí na pravej strane stoja dve plačúce ženy zo zahalenými vlasmi, pravdepodobne ide o Pannu Máriu a sv. Máriu Magdalénu, prípadne býva v tejto scéne zobrazovaná aj Mária Jozefova. Žena vľavo hľadí na Krista a šatkou si zakrýva ústa, druhá žena si závojom utiera slzy z pravého oka. Medzi sklonenými hlavami žien vidno vzadu hlavu mladého muža s krátkymi vlnitými vlasmi, patriacu zrejme sv. Jánovi Evanjelistovi. V hornej časti reliéfu je zobrazený skalný previs kamennej jaskyne. Veľmi kvalitný, starostlivo a precízne rezaný reliéf sa vyznačuje pomerne ostrou modeláciou, ktorá je badateľná najmä pri stvárnení bohato riasených drapérií. Reliéf v neskororenesančnom štýle stredoeurópskej, pravdepodobne nemeckej proveniencie pochádza pravdepodobne z 1. polovice 17. storočia a bol vytvorený podľa neznámej grafickej predlohy. Jeho autor nie je známy. Je možné, že pôvodne bol alebo mal byť súčasťou epitafu, čomu nasvedčuje jednak oválny formát a jednak námet, ktorý bol veľmi obľúbený a často používaný v epitafnej tvorbe. Pravdepodobne bol zamýšľaný na prezentáciu iba v prírodnom dreve bez dotvorenia polychrómiou, čo je pre našu oblasť netypické. Dolu na prednej i na zadnej strane diela sa nachádza sekundárna signatúra ceruzou Igló 1730- 1750 Fuhrmann Gyula. Jedná sa zrejme o meno majstra, ktorý dielo reštauroval. Sochár s týmto menom, žijúci v rokoch 1852-1915, sa pritom spomína v Spišskej Novej Vsi , kde pre novogotickú vežu rím.-kat. farského kostola Nanebovzatia Panny Márie vytvoril sochy štyroch evanjelistov.

Poznámka*: dielo reštauroval: Mgr. art. Martin Kukura (2017-2018)


Galéria k článku

Zdroj:
  • Kosová, B.: Umelecko-historický popis a vyhodnotenie pamiatky. In: Kukura, M. Správa z reštaurátorského výskumu a Návrh na reštaurovanie pamiatky - reliéf „Kladenie do hrobu“ zo zbierok PM v PP