Na minútku do múzea - umenie

PODTATRANSKÉ MÚZEUM V POPRADE
FOND UMENIA (VU - vizuálne umenie)

dielo / predmet: Žltá stena | vo Vysokých Tatrách
autor: Viliam Forberger
technika: kresba ceruzou (grafitom) na papieri
rok / datovanie: 1925
rozmery: 27,7 cm (výška), 32,7 cm (šírka)
evidenčné číslo: G 8.754
autorské značenie vpravo dole: Forberger V. 1925 jul 1
nápis dole: DIE GELBE WAND bei TATRASZÉPLAK

Žltá stena | vo Vysokých Tatrách

pieskovňa, archeologická lokalita (Tatranská Polianka)

Veľká Žltá stena je geologická a archeologická lokalita, nachádza neďaleko Tatranskej Polianky vo Velickej doline. Názov dostala podľa zafarbenia piesku. Predstavuje najvyšší geologický odkryv štvrtohorných sedimentov na Slovensku. Na stene je možné pozorovať viac ako miliónročný sled ukladania riečno-ľadovcových sedimentov vo Velickej doline. Delí sa na dve časti: Malú Žltú stenu a Veľkú Žltú stenu. V čase výstavby tatranských osád sa v minulosti z nej ťažil piesok (zač. 80. rokov 19. stor.) Ťažbou sa aj vážne poškodila, z pôvodnej sa zachoval len zlomok. S lokalitou je spájané aj dávnoveké opevnené sídlisko, sklovitá troska ktorá sa na mieste našla naznačuje, že bola osídlená na prelome nášho letopočtu, keď severné hornaté časti Slovenska obýval ľud púchovskej kultúry.

Lokalita patrí do Národnej prírodnej rezervácie Velická dolina. Vzťahuje sa na ňu územná ochrana TANAPu.

Viliam Forberger (1848 – 1928)

vytvoril veľké množstvo kresieb, ktoré boli často reprodukované v rôznych publikáciách a ilustrovaných časopisoch, najčastejšie ako prílohy ročeniek Karpatského spolku. Slúžili tak na poznávanie i propagáciu Tatier a tatranskej turistiky. Forberger si tak získal popularitu a uznanie. V roku 1925 galéria Albertina (Viedeň) zakúpila jeho kresby Panoráma Tatier od Levoče a Vysoká z Mengusovskej doliny. Podtatranské múzeum v Poprade vlastní aj panorámu Tatier “Vysoké a Belianske Tatry od Popradu”, kresbu z roku 1884.

Použitá literatúra:
Haaková, J.: Obraz Tatier, Poprad: Tatranská galéria v Poprade 2000, s. 26. ISBN 80-88851-12-2
Hoholíková, T.: Tatranská stena bez skál, In: TATRY 6/2017, s.12-14. ISSN 1335-6828


Galéria k článku