Počiatky futbalu v Poprade
Na území dnešného Popradu vznikol prvý moderný športový klub v Matejovciach, kde pôsobila Scholtzova továreň. Kým v roku 1899 zamestnávala fabrika C. A. Scholtz necelých 90 zamestnancov, v roku 1908 to bolo už okolo 800 zamestnancov. A to už bol jeden z predpokladov pre vznik športového klubu.
Práve na pôde matejovskej fabriky vzniká v roku 1906 prvý moderný športový klub na území dnešného Popradu. Bol ním Matejovský športový spolok (maď.: Mateóci Sport Egylet/Egyesület, nem.: Matzdorfer Sportverein).
Iniciátorom založenia športového klubu bol Štefan Pentka, zamestnanec Scholtzovej továrne. Udialo sa tak presne pred 120 rokmi – 13. mája 1906. Medzi zakladateľmi športového klubu boli ďalší robotníci Scholtzovej továrne – Ján Hronec, Mikuláš Csiki, Ján Boró, Peter Endrés, Andrej Vancsó. Prvým predsedom spolku sa stal Ján Hronec, prvým kapitánom futbalového mužstva sa stal Štefan Pentka. Ten si skúsenosti z novej hry zrejme priniesol z Lučenca. Tak, ako zamestnanci Scholtzovej továrne boli ľudia z okolia, zrejme aj členmi novovzniknutého športového spolku boli chlapci z okolia.
Môžeme len špekulovať, ako a s kým hrávali matejovskí futbalisti nový šport, keďže na Spiši neexistoval iný športový klub, ktorý by mal vo svojej náplni futbal. V dobovej tlači sa však zachovali informácie o historicky prvom oficiálnom klubovom zápase Matejoviec. Ten sa uskutočnil 25. júla 1909 v Spišskej Novej Vsi. Podľa všetkého v Matejovciach zrejme nemali vyhovujúcu plochu pre zorganizovanie futbalového zápasu, hoci majiteľ továrne poskytol matejovským futbalistom plochu pre ich športové aktivity. V Spišskej Novej Vsi sa zápas konal na vojenskom cvičisku nad mestom. Súperom Matejovčanov boli futbalisti KAC Košice.
Členmi prvého futbalového mužstva Matejoviec boli: Štefánik, Pentka I, Pentka II, Valicsek, Endresz I, Endresz II, Lázár, Bodnár, Sziklai, Saski a Timkó. Podľa Sportalmanachu z roku 1924, ktorý mapuje športové kluby a ich históriu na území Slovenska, sa zápas skončil prehrou 1:14. Jediný gól Matejovčanov mal streliť Sziklai. Dobová tlač, konkrétne noviny Kaschauer Zeitung z 24. júla 1909 a 29. júla 1909 túto informáciu potvrdzujú, výsledok však uvádzajú 1:16. Strelcov gólov noviny neuvádzajú.
Ešte v tom istom roku sa Matejovce prihlásili do 2. divízie uhorskej ligy, ktorá bola rozdelená do 7 oblastí. Tú prvú hrali budapeštianske kluby. Matejovce hrali futbalovú súťaž prvýkrát v sezóne 1909/1910 v Severnej skupine (Hornouhorskej) spolu s KAC Košice, KMTE Košice, Sátoraljaújhelyi AC a ETVE Prešov. V uhorskej divízii vydržali Matejovce až do sezóny 1911/12. Opäť môžeme len špekulovať, prečo ukončili Matejovce pôsobenie vo futbalovej lige. Ak si to porovnáme s dneškom, nie je vylúčené, že dôvodom boli financie. Veď najbližšieho súpera mali Matejovce až v Prešove. V prvej sezóne skončili na predposlednom mieste, v nasledujúcej na poslednom mieste a v tej ostatnej na predposlednom mieste.
V jednom z prvých ligových zápasov hranom 26. septembra 1909 prehrali s Košicami 27:0. Možno aj tieto výsledky prispeli k tomu, že Matejovce sa po roku 1912 už nezapojili do uhorských ligových súťaží. Boli však zrejme inšpiráciou pre mestá v okolí, kde začali v tomto období vznikať športové/futbalové kluby.
Tak to bolo aj v prípade Popradu, kde prvý moderný športový klub vznikol v roku 1911. Popradský mládežnícky atletický klub, so skratkou PJAC (Poprader Jugend Atletic Club), bol založený 14. júna 1911.
Na Spiši už v tom čase pôsobili športové kluby aj v ďalších mestách. Spomínajú sa Levoča, Spišská Belá, Spišská Nová Ves, Kežmarok. Už v roku 1912 sa Poprad i Matejovce zapojili do futbalovej súťaže, ktorú si vytvorili spišské nemecké športové kluby. Spišské kluby hrali v skupine Ost-Gau, čo možno preložiť ako „Východná skupina“. V prvej sezóne sa Popradčania s hrou ešte len oboznamovali, už v nasledujúcej skončili na druhom a v tej ďalšej už súťaži dominovali.
Sľubný rozvoj športových a futbalových spolkov v regióne výrazne zasiahla prvá svetová vojna. Mnoho chlapcov muselo odísť na vojnu. Mnohí z nich sa už nevrátili. Napríklad z Popradu to boli hráči O. Neumann, L. Brésel, A Litshner. Počas vojny sa športové súťaže prerušili. Paradoxne, práve Spišskosobotský atletický klub mal vzniknúť v roku 1916. Či tomu tak naozaj bolo, neviem povedať. Povojnový vývoj, keď bývalú Rakúsko-uhorskú monarchiu nahradili nástupnícke štáty, poznamenal aj šport.
V novovzniknutej Československej republike sa museli všetky spolky a kluby nanovo zaregistrovať. Tak museli urobiť aj spolky pôsobiace na Spiši. Uhorský karpatský spolok nahradil Karpatský spolok. Zmeny nastali aj v prípade športových klubov na území dnešného Popradu. Matejovce si založili Matejovský atletický klub (MAC). V Poprade to bol Popradský atletický klub (PAC). Tie združovali nielen futbal, ale aj ďalšie športy, napríklad atletiku, či stolný tenis. Po vojne sa na scéne objavuje aj Spišskosobotský atletický klub s futbalovou sekciou.
Spišské kluby, kde prevažoval nemecký element sa opäť združili do vlastnej súťaže.
Spišské tímy hrávali svoju vlastnú súťaž, mimo štruktúr Československého futbalovej asociácie. Poprad, Matejovce, Spišská Sobota, Kežmarok, Levoča, Krompachy, Spišská Belá či Gelnica boli súčasťou Nemeckého futbalového zväzu v Československu. V 20-tych rokoch hrávali spišské tímy uzavretú súťaž, z ktorej sa nezostupovalo, ale ani nepostupovalo, čo malo zrejme vplyv na rozvoj samotného športu i klubov.
V Poprade sa futbal od 15. mája 1921 hrával na novom ihrisku, ktorý stál na mieste dnes známej ako ulica Staré ihrisko, v areáli bývalého Huszovho parku. Dovtedy hrávali Popradčania svoje zápasy na jarmočnisku, ktoré si pred zápasmi museli patrične upraviť. V Poprade boli dve takéto lokality, jedna v priestore dnešného Tatranského námestia, druhá bola za riekou, približne v mieste kde je dnes okresný úrad. Neskôr sa futbalové ihrisko z lokality Staré ihrisko presunulo na miesto, kde je dnes Základná škola na Komenského ulici, kde vyrástla Sokolovňa a bolo tu aj vonkajšie ihrisko. Až koncom 60-tych rokov sa futbalisti presťahovali do súčasného areálu, kde dnes stojí Národné tréningové centrum.
Až v roku 1931 sa PAC Poprad stal riadnym členom Československej futbalovej asociácie a bol zaradený do Stredoslovenskej futbalovej župy, podobne ako aj ďalšie spišské kluby. PAC hrával IB triedu v Spišskom okrsku Stredoslovenskej župy. Túto súťaž hrával aj MAC Matejovce. Tu zotrval Poprad až do rozpadu Československa.
Vstup Popradu do československých futbalových štruktúr zrejme súvisí s príchodom Čechov a Slovákov do štruktúr PAC-u. Známy popradský staviteľ Jozef Šašinka sa stal predsedom klubu v roku 1931. Dôvodom môže byť aj to, že ČSAF neumožňovala svojim členom ani len priateľské zápasy so spišskými nemeckými klubmi, čo sa nie raz objavuje v úradných správach Stredoslovenskej župy futbalovej. Okrem Popradu sa do československých súťaží zapojili aj ďalšie spišské kluby.
Počas Slovenského štátu pôsobil Poprad, pod hlavičkou ŠK Poprad, keďže PAC Poprad v roku 1938 zanikol, v Prešovskej župe Slovenského futbalového zväzu. Súťaž hrával Poprad bez výraznejšieho úspechu, len v sezóne 1943/44 hral v severovýchodnej skupine o postup do divízie. Aj to skončil na druhom mieste za Vranovom.
Vo Veľkej vzniká Športový klub Veľká v roku 1932, niekde sa uvádza aj rok 1931. K najobľúbenejším športom klubu patril futbal. Aj tu klub zastrešoval viaceré športy. Veľká sa v nasledujúcej sezóne zapája do 2. triedy Spišského oddelenia Stredoslovenskej župy futbalovej ČSAF.
Okrem PAC Poprad pôsobili v Poprade aj ďalšie futbalové tímy ako Snaha Poprad alebo sokolská futbalová jedenástka, prípadne vojenská futbalová jedenástka. Pre ďalší vývoj futbalu v Poprade bol však ich vplyv zanedbateľný a ich pôsobenie je prakticky nepreskúmané. V Strážach pod Tatrami vzniká futbalový klub až v roku 1945, do súťaží sa zapája v nasledujúcom roku.
Počiatky hokeja v Poprade
Počiatky hokeja v Poprade sú spojené Popradským atletickým klubom (PAC) Poprad. Šport v tom období bol aj nástrojom politického a národnostného boja. Jeden zo zakladateľov tatranského hokeja Miloslav Slavík uvádzal, že ŠK Vysoké Tatry mal slúžiť ako protiváha nemeckého Karpatskému spolku. V počiatkoch sa na Slovensku rozvíjal bandy hokej, čo bol ešte vplyv z obdobia Rakúsko-Uhorska, kedy túto formu hokeja hrávali budapeštianske tímy, a tak sa tento šport šíril aj do ďalších miest na území dnešného Slovenska – Košice, Bratislava, Banská Bystrica, Nitra. Podobne rozšírený bol aj v Nemecku.
Kanadský hokej priniesli na Slovensko Česi, ktorí pôsobili po roku 1918 nielen v armáde, ale aj v civilnej sfére ako úradníci, lekári či učitelia. Na Spiši, vrátane Vysokých Tatier, je prvá zmienka o hokeji, v podobe bandy, z Vysokých Tatier ešte z obdobia Rakúsko-Uhorska. Tu však táto hra slúžila ako zábavka pre návštevníkov. V zápasovej podobe sa bandy hokej v regióne objavil v Spišskej Novej Vsi v roku 1922, kedy sú známe zápasy Spišiakov proti Košiciam. Od roku 1925 začal Košický atletický klub organizovať v Tatrách Športové týždne, ktorých súčasťou bol aj hokej, v prvých rokoch však v podobe bandy.
Prvý tím zo Spiša, ktorý hral kanadský hokej bol už spomínaný ŠKVT. Udialo sa tak na turnaji o Pohár Palace sanatoria Dr. Szontaga v roku 1929. To však už predtým v samotných Tatrách hrali kanadský hokej tímy ako Slávia Banská Bystrica, ČSŠK Košice či Skiklub Bratislava.
Možno povedať, že práve tento a nasledujúce turnaje vo Vysokých Tatrách boli impulzom pre ďalšie spišské mestá. Už na tomto prvom turnaji zrejme boli ako diváci a pozorovatelia aj Popradčania. Dr. Martin Štolc spomínal, že pôvodne chceli Popradčania hrávať za Vysoké Tatry, ale tie boli príliš „snobské“ a o chlapcov z Popradu nemali záujem, čo bol aj jeden z impulzov na založenie hokejového tímu v Poprade.
Z krátkych novinových správičiek, keďže žiadne archívne dokumenty sa zatiaľ nenašli, sa dozvedáme, že začiatkom decembra 1930 rozhodol PAC na svojom valnom zhromaždení, že v tejto sezóne založí hokejový odbor. Poprad plánoval hrávať nielen doma, ale aj v Tatrách a mal byť častým hosťom ŠKVT.
Hokej bol už v tom čase finančne náročný šport, čo zrejme ovplyvnilo aj dianie v úvodnej sezóne. Historicky prvé dva zápasy v kanadskom hokeji odohral Poprad pod hlavičkou PAC proti Vysokým Tatrám v pomere 14:0 v Novom Smokovci 22. januára 1931 a 6:0 v Poprade 29. januára 1931. Prvé hokejové mužstvo Popradu tvorili Ritzinger, Kovács, Paulik, Luczy, Grofcsik, Ziman, Lux, Fuchs a Bodó. Trénerom a správcom klziska bol Emil Vogel.
Nasledujúce zápasy úvodnej sezóny hral Poprad pod hlavičkou Karpathenvereinu – Karpatského spolku. Práve zápas 1. februára 1931 hraný v Poprade s Plzňou s výsledkom 1:6 si všimli aj noviny Karpathen Post, ktoré priniesli obsiahlu reportáž zo zápasu v článku Prvý zápas spišského mestského mužstva v kanadskom hokeji. V nasledujúcom čísle ešte doplnili informácie a opravu z odvetného zápasu, v ktorom Poprad remizoval s Plzňou 3:3. Strelcom prvého hokejového gólu Popradu bol Viliam Ritzinger. Tieto i ďalšie zápasy úvodnej sezóny odohral Poprad už pod hlavičkou Karpathenvereinu.
V prvej sezóne sa Poprad nezapojil do žiadnej súťaže. V sezóne 1931/32 skončil v župných majstrovstvách východného Slovenska na druhom mieste za Prešovom. To už boli hokejisti pevnou súčasťou štruktúr PAC Poprad, pričom hrávali pod názvom HC Poprad.
Už nasledujúca sezóna 1932/33 však priniesla Popradu veľký úspech. Po víťazstve v župnom majstrovstve postúpil Poprad na majstrovstvá Slovenska, ktoré taktiež ovládol. V sezóne 1932/33 sa stal Poprad prvýkrát majstrom Slovenska. Tento úspech zopakoval Poprad aj v ďalších dvoch sezónach a ako prvý slovenský tím vyhral titul majstra Slovenska trikrát po sebe.
Dokonca v sezóne 1935/36 pridal Poprad už pod hlavičkou HC Tatry ďalší, štvrtý titul majstra Slovenska. Toto sa ešte žiadnemu slovenskému tímu doteraz nepodarilo zopakovať. Najbližšie mala k tomu Banská Bystrica v prvej kovidovej sezóne 2019/20. Neskôr jej však bol pôvodne priznaný štvrtý titul odobratý.
Vplyv ŠKVT a tatranských turnajov bol značný. Po Poprade začali vznikať ďalšie hokejové kluby na Spiši – Spišská Nová Ves 1932, Kežmarok – 1933, Levoča, Spišské Podhradie, neskôr aj Svit.
Pred sezónou 1935/36 došlo k dohode medzi ŠKVT a PAC Poprad o vytvorení spoločného hokejového tímu. Na scénu sa dostáva HC Tatry. Tlakom boli nielen peniaze, ale aj prípravy na vytvorenie spoločnej československej ligy. Dohoda oboch klubov bola jasná. Turnajové zápasy sa hrávali vo Vysokých Tatrách – tu hokej slúžil aj ako forma reklamy na prilákanie hostí do Tatier a súťažné ligové zápasy sa hrávali v Poprade. Sídlo mal hokejový odbor v Poprade i Novom Smokovci. K vytvoreniu spoločnej česko-slovenskej ligy ešte v tejto sezóne nedošlo, HC Tatry však vyhral slovenskú najvyššiu súťaž, a tak Poprad získal štvrtý titul majstra Slovenska v rade.
V sezóne 1936/37 sa HC Tatry ako prvý slovenský tím predstavil v novovzniknutej česko-slovenskej lige. V prvej sezóne skončil na štvrtom mieste z ôsmich tímov, keď tri zápasy vyhral, jeden remizoval a tri prehral. O rok neskôr pribudol do česko-slovenskej ligy VŠ Bratislava. HC Tatry skončil v tejto sezóne na druhom mieste v B skupine za Spartou Praha. Súťaž však bola poznamenaná nedisciplinovanosťou tímov.
V roku 1938 sa začalo v Európe zmrákať, čo malo vplyv aj na hokej. Pnutie medzi slovenskou a českou časťou spoločného štátu vyústilo aj do odchodu viacerých hráčov z Popradu. V sezóne 1938/39 sa už celoštátna liga nehrala, problémy mala aj súťaž slovenských mužstiev. Dianie zasiahlo aj HC Tatry. Pôvodný klub PAC Poprad od jesene 1938 nevyvíja žiadnu aktivitu. Formálne zaniká klub v roku 1940. S výnimkou hokeja prebral ostatné športové aktivity ŠK Poprad. Šport v štáte však v tomto období bol už pod riadením Hlinkovej gardy. Popradskí hokejisti sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Hokej v Poprade však nemal ďaleko od zániku. Od sezóny 1939/40 už hokejisti vystupovali pod hlavičkou HC Tatry-Poprad, čo je aj dôkazom, že väčší vplyv na dianí v klube získali Popradčania. Aj v tomto období patril Poprad k popredným slovenským tímom. V majstrovstvách Slovenska vždy hral o titul, avšak ani raz naň nedosiahol. Vždy ho predbehlo niektoré z bratislavských mužstiev. Spôsobené to mohlo byť aj tým, že od roku 1940 mala Bratislava prvú umelú ľadovú plochu, čo umožňovalo kvalitnejšiu a pravidelnejšiu prípravu na ľade. Umelej ľadovej plochy sa Poprad dočkal až v roku 1958, keď umelý ľad mali už aj v Žiline či Prešove. Popradčania ťažili z blízkosti Tatier, kde mali lepšie možnosti na korčuľovanie už v predsezónnom období na tatranských plesách. Známe sú korčuliarske tréningy na Zelenom, Popradskom či Skalnatom plese.
Niekedy sa možno stretnúť s tvrdením, že v sezóne 1944/45 sa hokej v Poprade nehral. Nie je to tak. Na Slovensku sa dokonca hrala aj liga, avšak len na západnom a strednom Slovensku. Známy je aj majster Slovenska, ktorým je HC Bratislava. Poprad odohral v tejto sezóne len niekoľko turnajových a priateľských zápasov. Na prelome rokov sa Poprad zúčastnil turnaja v Žiline, kde odohral tri zápasy a skončil na treťom mieste. Ešte 6. a 7. januára 1945 odohral Poprad dva priateľské domáce zápasy so Žilinou s výsledkami 7:0 a 8:2. O tri týždne, 28. januára 1945, už Popradom prechádzal front a na hokej nezostal čas ani možnosti. Súťaže sa obnovili až v nasledujúcej sezóne.
Záver
Ako vidieť zo stručného pohľadu do histórie futbalu a hokeja v Poprade. Hoci sa futbal hráva v Poprade oveľa dlhšie, nedosiahol také úspechy ako hokej. Kým v hokeji hrával Poprad v spomínanom období vždy najvyššiu republikovú súťaž, vo futbale sa v Poprade, vrátane jeho mestských častí, hrávala okresná, regionálna, maximálne krajská súťaž. Prečo tomu tak bolo, na to nie je jednoduché nájsť odpoveď. Možno aj vzhľadom na to, že nemáme podrobne zmapovanú históriu futbalu a čiastočne ani hokeja.
Rastislav Ovšonka
Použitá literatúra a periodiká:
Sportlmanach, 1924
Zápisničná kniha PAC Poprad
Kaschauer Zeitung
Karpathen Post
Športový týždeň
