Podtatranské múzeum v Poprade získalo v roku 2024 finančné prostriedky z dotácií Fondu na podporu umenia vo výške 2 000 € na reštaurovanie fotoalbumu z 19. storočia - TATRANSKÉ VÝHĽADY (WIDOKI TATRZAŃSKIE). V rámci spolufinancovania boli vynaložené prostriedky aj zo strany zriaďovateľa, tzn. Prešovského samosprávneho kraja v sume 500 €, čo predstavuje 20 % z celkového rozpočtu projektu, ktorý bol vo výške 2 500 €. Fotoalbum bol reštaurovaný v období od augusta 2024 do apríla 2025. V súčasnosti je prezentovaný v zreštaurovanom stave v expozícii „Poprad a okolie v zrkadle vekov“.
Album TATRANSKÉ VÝHĽADY zo zbierok múzea predstavuje výnimočnú kolekciu 68 ks heliogravúr zachytávajúcich krajinné scenérie z prostredia Tatier, Karpát a Pienin. Ide o reprezentatívny cyklus fotografií vydávaných vo forme grafických listov – heliogravúr, ktorý bol vytvorený v 19. storočí. Album tvorí obsahovo aj funkčne spätý celok, je súborom predmetov umeleckej, historickej, dokumentárnej a etnologickej hodnoty. Heliogravúry boli vydávané ako príloha k ročenke Tatranského spolku „Pamiętnik Towarzystwa Tatrzańskiego“. (Prvý zväzok tejto ročenky vyšiel v roku 1876. Fotografie boli vydávané v sériách od 90. rokov 19. storočia do roku 1906. Celkovo vyšlo 15 sérií, spolu 78 kariet.) Séria bola vydaná renomovanou tlačiarňou Heliograwura R. Paulussena vo Viedni, čo potvrdzuje aj vysoká úroveň tlače a technologické zázemie publikácie.* Autorsky sa na tejto sérii podieľalo viacero významných fotografov ako Awit Szubert (1837 – 1919), Stanisław Bizański (1846 – 1890), J. Dutkiewicz, Zygmunt Władysław Jaworski (1872 – 1952), E. Trzemeski (1843 – 1905), J. Dutkiewicz a J. Rizza. Zábery vyobrazujú rozsiahle panoramatické pohľady na typickú horskú krajinu, na pohorie, doliny, potoky a rieky, jej osídlenie a architektúru. Z viacerých obrazov badať zámer dokumentovať prírodu, kultúru a spôsob života rôznych etnických skupín obyvateľstva a horských vodcov. Zábery zo súboru pochádzajú z územia dnešného Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Súbor ako celok predstavuje hodnotný vizuálny dokument dobového záujmu o prírodné krásy karpatského regiónu. Je zároveň svedectvom o spolupráci medzi umelcami, technikmi a vydavateľmi v kontexte medzinárodnej produkcie grafických diel v 19. storočí.
Album pochádza zo starých zbierok, doposiaľ neprešiel odborným ošetrením ani reštaurovaním. Vyžadoval odborný zásah po hmotnej i estetickej stránke. Obal a jednotlivé tlače vykazovali mechanické a biologické poškodenia, ktoré vznikli chemicko-fyzikálnym pôsobením, nesprávnou manipuláciou či uskladnením. Na základe vykonaných výskumov bolo zistené, že súbor vykazoval viaceré poškodenia, známky mikrobiálnej kontaminácie a pokročilej degradácie, ktoré ovplyvňovali nielen jeho fyzicky stav, ale aj čitateľnosť a vizuálnu kvalitu jednotlivých grafických listov.
Pôvodný textilný obal súboru s výrazným reliéfnym nápisom bol vo veľmi zlom fyzickom stave, bol deformovaný, znečistený, opotrebovaný s poškodeným chrbátom, uvoľnenými spojmi, s úbytkami materiálu a so známkami diskolorácie (zmena, strata zafarbenia). Samotné tlače boli napadnuté mikroorganizmami, ktoré spôsobili výrazné fľaky v podobe rušivých škvŕn na povrchu diel (tzv. foxing). Poškodením boli aj atramentové pečiatky, ktoré prerážali na prednú stranu, čím znehodnocovali aj estetickú stránku diel. Rovnako absentovala samotná papierová hmota nosičov. Na súbore sa prejavovala diskolorácia tlačí, ktoré vzniklo pôsobením svetla, čo sa prejavilo zažltnutím, alebo naopak vyblednutím. Album bolo potrebné reštaurovať, aby sa predišlo jeho ďalšiemu znehodnocovaniu. Cieľom projektu odborného ošetrenia a reštaurovania bolo prinavrátiť albumu jeho pôvodné kvality, zastaviť tak proces degradácie.
V rámci reštaurovania predmetov boli komplexne vykonané všetky potrebné reštaurátorské a konzervátorské úkony so zámerom zachovať autentickosť objektu a minimalizovať zásah do jeho pôvodnej podoby a s cieľom uchovať predmety kultúrnej hodnoty pre budúcnosť. Odborné zásahy boli vykonané/aplikované v plnej miere s rešpektom na zásady reverzibility.
Po reštaurovaní bol súbor uskladnený v špeciálnych obaloch, každý grafický list bol oddelený archívnym papierom, rozdelený do skupín podľa pôvodného značenia a uložený v obálkach a uskladnený spolu s obalom v archívnych škatuliach. Boli tak vytvorené vhodné podmienky na ich ďalšie uchovávanie a odbornú manipuláciu.
Odborné ošetrenie a reštaurovanie fotoalbumu WIDOKI TATRZAŃSKIE / Tatranské výhľady 1889 - 1902, A. Szubert a ďalší, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Heliogravúra, známa aj ako fotogravúra, je historická technika hĺbkotlače, ktorá umožňuje mimoriadne kvalitné, detailné a jemne tónované reprodukcie fotografii a umeleckých diel. V procese sa obraz prenáša na medenú platňu pokrytú svetlocitlivou želatínovou vrstvou, ktorá sa následne leptá a používa ako tlačová matrica. Táto technika bola významne používaná v 19. storočí a umožňovala reprodukciu fotografií s vysokou kvalitou a detailom. Z technologického hľadiska ide o typický produkt druhej polovice 19. storočia, kedy bola bežne používaná pre náročné publikácie, najmä v oblasti prírodopisnej a topografickej ilustrácie. Prítomnosť podpisov autorov, identifikácia tlačiara a názov série priamo na listoch potvrdzujú edičný charakter celku, ktorý mohol byť súčasťou reprezentatívneho vydania či samostatne predávaného portfólia.
Fotoalbumy a historické fotografie zo zbierok múzea sú pravidelne v pozornosti odbornej ale aj laickej verejnosti, sú predmetom zvýšeného záujmu a bádania. Položky z fotoalbumu boli prezentované aj na nedávnej výstave v Slovenskej národnej galérii - Károly Divald a jeho synovia, Z Prešova do Budapešti (28. 6. 2024 – 6. 10. 2024).
Autor článku: Mgr. art. et Mgr. Marek Ružinský, kurátor fondu umenia / Podtatranské múzeum v Poprade
V článku boli použité aj informácie z Komplexnej reštaurátorskej dokumentácie - doc. Mgr. art. Janka Blaško Križanová, ArtD., WIDOKI TATRZAŃSKIE (Tatranské výhľady), 2025
Reštaurátor: doc. Mgr. art. Janka Blaško Križanová, ArtD.
Spolupráca: Bc. Soňa Borovská; Bc. et. Bc. Zuzana Šupolová
Autori fotografií: doc. Mgr. art. Janka Blaško Križanová, ArtD.; Bc. Soňa Borovská; Bc. et. Bc. Zuzana Šupolová
Galéria k článku
Zdroj:
- V článku boli použité aj informácie z Komplexnej reštaurátorskej dokumentácie - doc. Mgr. art. Janka Blaško Križanová, ArtD., WIDOKI TATRZAŃSKIE (Tatranské výhľady), 2025
