Vývesný štít pošty v Hôrke
Autor príspevku: Mgr. Matej Popovič, kurátor zbierok histórie Podtatranského múzea v Poprade
Dátum zverejnenia: 14. október 2025
E-rubrika: Na minútku do múzea
<pre><code>Máloktorá obec na Spiši sa môže pochváliť takou bohatou históriou poštovníctva ako dnešná Hôrka pri Poprade. Nachádza sa smerom na východ od Popradu, vzdialená 8 km a pozostáva z piatich osád pod terajším pomenovaním - Hôrka, Ondrej, Kišovce, Miklušovce a Prímovce. Pred rokom 1900 každá táto osada bola samostatnou obcou a po tomto roku boli tieto osady zlúčené v jednu obec pod názvom Lándzsásötfalu (po slovensky Landžašovské päť dediny alebo obce). Tento maďarský názov pre ne ostal až do utvorenia Československa, kedy sa jednoducho poslovenčil a obec mala do roku 1928 názov Landžašovce. V rokoch 1929 – 1948 Hôrka a od roku 1949 až doteraz Hôrka pri Poprade. Nie vždy však bol názov pošty rovnaký s názvom obce.
Počiatky poštovníctva v Hôrke siahajú do polovice 16. storočia, kedy sa v Uhorsku rozvíjala poštová sieť. Pošta bola zriadená pravdepodobne už pred rokom 1556 a nachádzala sa v samostatnej obci Kišovce, (maď. Kissócz, nem. Kischendorf). Kedy presne bola zriadená je otázne, pretože v roku 1550 mestský archív v Levoči úplne vyhorel.
Spočiatku poštové služby využíval najmä kráľovský dvor a vojsko, zatiaľ čo bežní obyvatelia posielali listy prostredníctvom obchodníkov, pocestných alebo špeciálnych poslov.
V roku 1550 vznikla nová poštová trasa mimo hlavnej cesty Viedeň – Budín, a to Bratislava – Nitra – Považie – Turiec – Liptov – Spiš – Šariš – Košice.
Už v roku 1556 bola zaznamenaná pravidelná preprava pošty z Hýb cez Hochvald (dnešný chotár Štrby) do Lučivnej, Kišoviec, Levoče a ďalej cez Spišské Podhradie do Širokého. Práve z tohto roku pochádza aj najstarší doklad o existencii pošty v Kišovciach, dnešnej časti Hôrky. Táto poštová cesta patrila medzi najstaršie na Slovensku a slúžila až do roku 1872, kedy ju nahradila Košicko-bohumínska železnica.
Poštmajstrovstvo sa v minulosti často dedilo a jeden poštmajster mohol spravovať viacero poštových staníc.
V rokoch 1556 – 1580 pôsobil ako poštmajster v Levoči a Kišovciach Michal Glaser mladší, po ňom Michal Hofer, a od roku 1589 spravoval Kišovce Hoferov syn Ján.
Významnou osobnosťou bol ďalší poštový úradník Levoče a Hôrky, Jakub Kramer (Cramer), doložený v kronike Gašpara Heina v rokoch 1604 – 1606. V Levoči, ktorá bola na strane Habsburgovcov, požíval veľkú vážnosť a dôveru, keďže ho v čase povstania sedmohradského magnáta Štefana Bočkaja poverovali vážnymi úlohami pri doručovaní listov medzi Levočou a viedenským dvorom.
Okolo roku 1618 sa poštmajstrom v Levoči, Korytnom a Kišovciach stal Ján Plategg, no pre sťažnosti ho najvyšší poštmajster Karol Magnus odvolal a nahradil Konrádom Kramerom a v roku 1630 sa pošty v Kišovciach a Harakovciach stali pobočkami levočskej pošty.
Poštové cesty boli v 17. storočí v zlom stave, preto sa na župných zasadnutiach opakovane nariaďovali ich opravy (napr. 10. marca 1671). Pošta bola vtedy doručovaná dvakrát týždenne.
V polovici 18. storočia fungovali aj osobitní listonoši, často Rómovia, pre vzdialenejšie obce a súrne listy roznášali tzv. "štafety" alebo dobre odmenení jazdci "kuriéri". Museli mať pri sebe pasy, kontrolované na každej stanici. Cena za list bola 6 grajciarov – polovicu platil odosielateľ a polovicu príjemca. Kráľovská komora a ostatné štátne úrady mali vlastných kuriérov.
Okolo roku 1749 bola pošta z Kišoviec preložená do Šváboviec, pravdepodobne do domu neskoršej vlastníčky Malvíny Wiesenbergerovej, kde sa nachádzala aj veľká maštaľ, tzv. „alaš“, pre ustajnenie 26 párov dobytka. Tu mohli byť ustajnené jednak kone, ale aj poštové vozy.
V roku 1766 bol švábovský poštár Juraj Seraphin z dôvodu vysokého veku a taktiež nízkeho platu (100 zlatých) nahradený Alexandrom (Alexiom) Budaházym z Hôrky. Aj keď medzi obcami bola len krátka vzdialenosť, pošta bola preložená do Svätého Ondreja (dnešná Hôrka). Uznesenie o preložení schválila Uhorská miestodržiteľská rada 22. decembra 1766 a právoplatne ho potvrdila Spišská župa 19. januára 1767.
Za vlády Márie Terézie (1740 – 1780) bol vo Svätom Ondreji postavený nový poštový dom s izbou pre jazdcov, cestujúcich a aj byt poštmajstra.
V roku 1782 vydal Jozef II. nariadenie, ktoré stanovovalo povinnosti úradov pri stíhaní lúpežníkov, po tom, ako bola prepadnutá pošta v Hôrke a zranený poštový jazdec.
V roku 1791 sa spišské mestá (Poprad, Veľká, Spišská Sobota, Matejovce a Stráže) sťažovali na poštmajstra Alexandra Budaházyho pre neochotu doručovať zásielky a požadovanie úplatkov. Budaházy sa usiloval zmeniť miesto a v rokoch 1783 a 1801 požiadal o preloženie do Košíc, kde sa uvoľnilo miesto po smrti poštmajstra Františka Buzoganya. V žiadosti sa uvádzalo, že Alexander Budaházy bol poštmajstrom v Hôrke 36 rokov, až do začiatku 19. storočia.
V rokoch 1809, 1821 a 1823 bola prejednávaná oprava poštovej cesty z Levoče cez Hôrku do Lučivnej. Výstavba cesty sa stretávala s odporom niektorých obyvateľov, ktorým mala viesť cez polia, lúky, či role.
Pošta sa v 19. storočí spájala s rodinami Budaházy, Hadbavný a Benčik (Bentsik). Dekrétom z 15. marca 1843 bolo Kláre Hadbavnej priznané vdovské poštmajsterské právo – za ročný poplatok 200 zlatých bola povinná dopravovať poštu do Popradu.
V roku 1869 sa pošta nachádzala v dome č. 23 vo Svätom Ondreji. Poštárom bol Pavol Benčik s manželkou Apolóniou Hadbavnou.
Po dokončení Košicko-bohumínskej železnice v roku 1872 bola pošta pre Hôrku zásobovaná železnicou – poštové zásielky sa vykladali na stanici v Poprade a ďalej prevážali konskými povozmi do Hôrky. Poštová stanica zostala v prevádzke až do zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa v roku 1918.
Keďže donášanie pošty z Popradu bolo dosť nepresné, bolo nariadené, aby bola pošta z poštových vlakov vykladaná na železničnej stanici v Spišskom Štiavniku, ktorá bola bližšie k Hôrke. Takto od roku 1916 do 14. marca 1928 pre poštu a s poštou na železničnú stanicu chodila pomocnica v domácnosti rodiny Benčikových. V týchto rokoch sa pošta nedoručovala, ale každý si po ňu chodil na poštu osobne. Obrat a zlepšenie v tomto smere nastal od 15. marca 1928, keď do funkcie doručovateľky pošty nastúpila Júlia Pirožeková, rod. Švabovská, za mesačný honorár 276 Kčs.
Po presťahovaní pošty do Kišoviec 31. marca 1946, budova zostala ako obytný dom. Keď zomrela Anna a Alexander Benčikovci, jeho manželka Jolana predala celú nehnuteľnosť susedovi, ktorý v roku 1972 budovu asanoval a na jej mieste postavil nový poschodový dom. Spomenutí boli poslednými dedičnými poštármi.
Od roku 1954 ťažká práca s nosenie pošty na chrbtoch žien zo železničnej stanice Spišský Štiavnik odpadla, pretože podľa stanoveného cyklu sa pošta na jednotlivé poštové prevádzky rozváža z Popradu autami a následne ju po domoch roznášajú doručovatelia.
</code></pre>
Použitá literatúra:
KOLLÁROVÁ, Z. 2014. Hospodárske pomery (1526 – 2014). In MALOVCOVÁ, B. a kol. 2014. Hôrka – Minulosť a súčasnosť kopijníckych obcí. Hôrka: Obec Hôrka. ISBN 978-80-971790-4-5.
KURIAN, R. 1981. Z histórie najstaršej pošty v Popradskom okrese - Ide, ide, poštový postilión... In
Ozveny histórie: Vlastivedná príloha Podtatranských novín, roč. VII, č. 4/81.
Texty pod obrázky:
Obr. 1 Cisársko - kráľovská tabuľa pošty v Hôrke
Obr. 2 Cisársko – kráľovská tabuľa pošty v Hôrke – zadná strana
Galéria k článku
