Na minútku do múzea
Päť zlatých Rakúsko 1806 (bankocetla)
Dátum zverejnenia: 9. október 2026
Autor príspevku: Mgr. Pavol Minarčák, PhD., kurátor fondu numizmatiky Podtatranského múzea v Poprade
V e-rubrike „Na minútku do múzea“ predstavuje Podtatranské múzeum v Poprade ďalší zo vzácnych predmetov zo svojich zbierok. Táto bankocetla – druh prvých papierových peňazí používaných na území Rakúskej monarchie v rokoch 1762 – 1811, je najstarším papierovým platidlom vo fonde múzea. Vydaná bola pred 220 rokmi 1. júna 1806 vo Viedni v dobe, keď sa papierové peniaze ešte len postupne začínali používať. Verejnosť veľmi nedôverovala takémuto typu peňazí, čomu sa nemožno diviť vzhľadom k skúsenostiam, ktoré s nimi mala.
Prvý pokus používať papierové platidla v Európe evidujeme v nečakanej krajine – vo Švédsku v roku 1661, kedy švédska banka Stockholms Banco za vlády kráľa Karola XI. (vládol 1655 - 1697) pristúpila k veľkému experimentu. Bohatý holandský finančník lotyšského pôvodu Johan Palmstruch dostal od kráľa povolenie na vydávanie papierových poukážok. Dôvodom bolo, že situácia švédskej štátnej pokladnice bola krátko po skončení 30 ročnej vojny (1618-1648) taká zlá, že začala raziť nové mince s nižšou hmotnosťou než staré (ale s tou istou nominálnou hodnotou a teda s nižším obsahom striebra). Ľudia však žiadali, aby im boli ich vklady pôvodne uložené v starej kvalitnej mene preplatené pôvodnými hodnotnými peniazmi s vyšším obsahom striebra a nie nekvalitnými novými mincami. Tu prišiel na scénu Palmstruch, ktorý s požehnaním vládnuceho panovníka vydával certifikát, kde sa banka zaviazala vyplatiť majiteľovi konkrétnu sumu v kvalitnej mene – ale s istým oneskorením. Medzi ľuďmi sa tieto certifikáty stali populárnymi, pretože boli pohodlnejšie na nosenie než veľké množstvá ťažkých mincí. A tak sa postupne začali používať ako platidlo.
Problém nastal vtedy, keď banka vytlačila neúmerné množstvo takýchto certifikátov – platidiel a ich hodnota poklesla. Ľudia sa obávali o svoje peniaze a celé davy požadovali vyplatiť sumu uvedenú na platidle, ale banka takéto množstvo peňazí jednoducho nemala. V roku 1664 – teda len v treťom roku používania - bola táto bankovka stiahnutá z obehu. Palmstruch bol nakoniec odsúdený v roku 1668 na trest smrti za zle hospodárenie banky, ale pred vykonaním rozsudku približne po dvoch rokoch zomrel. Verejnosti mali byť vyplatené všetky peniaze, ale či sa tak naozaj stalo - nevieme.
Keďže štátna pokladňa v Habsburskej monarchii v čase vlády Napoleona nad Európou nemala veľa možností ako ušetriť zlato a striebro, pristúpila čoraz častejšie podobne ako Karol XI. vo Švédsku k takejto forme peňazí. František I. – rakúsky monarcha (1792 – 1835) tak naviazal na Máriu Teréziu (1740-1780), ktorá vôbec ako prvá vládkyňa v Habsburskej monarchii zaviedla v roku 1762 papierové platidlo spočiatku len ako experiment.
Do zbierok Podtatranského múzea v Poprade sa tento predmet dostal v roku 1979, avšak keďže bol evidentne v obehu, jeho stav bol mimoriadne zlý. Podtatranskému múzeu v Poprade sa ho však úspešne podarilo zreštaurovať a tak je jeho kvalita natoľko dobrá, že ho návštevníci môžu vidieť v našej stálej expozícii Poprad a okolie v zrkadle vekov.
Evidenčné číslo: N 003379
Prírastkové číslo: 1979/0016
Pôvod: Viedeň
Datovanie: 1806
rozmery: 143x83 mm
materiál: papier
farba: biela
Popis bankovky:
Averz: FÜNF
5
DAS IFT
FÜNF
GULDEN
WIENNER STADT BANKO-ZETTEL
WELCHER IN ALLEN KONTRIBUTIONS – KAMERAL – UND BANKO-KASSEN
DER HUNGARISCH-BÖHMISCH – UND ÖSTERREICHISCHEN ERBLANDEN IN ALLEN ANGABEN
FÜR BAARES GELD DAS IST FÜR FÜNF GULDEN ANGENOHMEN WIRD
WIEN DEN 1 TEN JUNI 1806
Reverz: číslica 5 a pod ňou nápis 5 gulden ozdobným písmom. (5 zlatých)
Pod tým je 5 riadkový nápis v rôznych jazykoch označujúci názov platidla:
FÜNF GULDEN
ÖT FORINT
PĚT ZLATÝCH
PIEĆ RYŃSKICH
CINQUE FIORINI
Pod nadpismi je úplne dole rímska číslica: MDCCCVI
Zdroje:
https://www.idnes.cz/xman/styl/bankovka-prvni-evropska-stockholms-banco-kreditivsedlar-dobropis-inflace-johan-palmstruch.A210803_150723_xman-styl_taj
foto: Podtatranské múzeum v Poprade
autor: Mgr. Pavol Minarčák, PhD. , kurátor fondu numizmatiky, Podtatranské múzeum v Poprade
