Modrotlač sa v 18. storočí rozšírila v oblasti Podtatranskej kotliny do meštianskeho prostredia a neskôr si našla uplatnenie aj v ľudovom prostredí. Významnými mestami a obcami s rozvinutým modrotlačiarstvom boli Poprad, Spišská Sobota, Matejovce, Hranovnica a mnohé iné. V roku 1980 Podtatranské múzeum v Poprade získalo kúpou modrotlačiarskej dielne v Hranovnici do zbierok etnografického fondu osemstošesťdesiatšesť kusov modrotlačiarskych foriem a okolo sto kusov iných predmetov. Do vlastníctva múzea prešli taktiež nehnuteľné objekty dielne nachádzajúce sa v Hranovnici, a to rodinný dom, mangľovňa a tlačiareň.
V roku 2003 sa vlastníkom týchto nehnuteľností stala obec Hranovnica, ktorá sa kúpou zaviazala k ich obnove. Obec sa v súčasnosti venuje rekonštrukcii objektov, ktoré sú zapísané v zozname nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod číslom 4487 ako Dielňa modrotlačiarska. V roku 2015 sa vďaka finančnej podpore v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom uskutočnili na rodinnom dome Elemíra Montška a na dielni prvé stavebné práce a to výmena strešnej krytiny. V roku 2016 bol projekt na pokračujúcu rekonštrukciu dielne podporený Ministerstvom kultúry SR. Prebehla výmena strešnej krytiny a oprava muriva na objekte mangľovne. Obec Hranovnica odkúpila pozemok susediaci s modrotlačiarskou dielňou, aby tam mohol vzniknúť priestor na kultúrne aktivity pre školy a verejnosť. Celá dielňa a rodinný dom boli podrobené sanačným prácam a tiež bola kompletne obnovená fasáda. V súčasnosti sa venujú projektom na zriadenie inžinierskych sietí a na obnovu interiéru. V nasledujúcich rokoch budú pokračovať v celkovej obnove modrotlačiarskej dielne.
Viaceré zbierkové predmety (spolu šesťstodvanásť kusov) z oblasti modrotlače, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Podtatranského múzea v Poprade, boli postupne reštaurované a konzervované s podporou grantových programov Ministerstva kultúry SR a z verejných zdrojov poskytnutých prostredníctvom Fondu na podporu umenia (ďalej len „FPU“).
Pri kúpe inventáru modrotlačiarskej dielne získalo Podtatranské múzeum v Poprade do svojej zbierky sedem vzorkovníkov modrotlače, na ktorých bolo vidieť intenzívne používanie modrotlačiara a jeho zákazníkov. V roku 2015 sa múzeu podarilo s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR odborne ošetriť tri z nich. V roku 2016 prebehlo odborné ošetrenie ďalších štyroch vzorkovníkov, ktoré prešli úplnou konzerváciou vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov poskytnutej prostredníctvom FPU. Patrili medzi základné predmety, ktoré slúžili na obchod a komunikáciu so zákazníkmi. Vznikali z dôvodu zjednodušenia výberu vzoru zákazníkom a následnej rýchlejšej manipulácie s modrotlačiarskymi formami. Do vzorkovníkov sa otláčali jednotlivé formy a vzniknuté vzory sa označili rovnakým číslom, akým bola označená modrotlačiarska forma. Dnes sú vzorkovníky modrotlače predmetmi, ktoré dokumentujú rozmanitosť vzorov a módu v jednotlivých oblastiach Slovenska. Na všetky predmety sa použil podobný postup konzervovania a konzervátor musel pracovať veľmi citlivo, pretože vzory otlačené pomocou temperovej farby sú veľmi nestále. Konzervácia prebiehala v rozsahu - rozobratie, dezinfekcia, čistenie, ošetrenie, doplnenie chýbajúcich častí a následné kompletizovanie vzorkovníkov. U niektorých sa doplnili predné a zadné lepenkové dosky, ktoré sa na predmetoch pôvodne nachádzali, no nedochovali sa. Konzervácia všetkých vzorkovníkov prebehla úspešne a dva z nich momentálne prezentujú modrotlačiarstvo verejnosti ako súčasť expozície a výstavy. V rámci stálej expozície je jeden z nich umiestnený v Národopisnom múzeu v Smižanoch (Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi), kde sa nachádzal aj v období pred odborným ošetrením. Druhý je súčasťou putovnej výstavy „Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici“.
Podstatnú časť etnografického zbierkového fondu Podtatranského múzea v Poprade tvoria modrotlačiarske formy. V priebehu troch rokov bolo odborne zakonzervovaných šesťsto kusov predmetov s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Podľa materiálu môžeme formy rozdeliť na celodrevené a kombinované. Vzory na formách boli veľmi rozmanité, vyskytujú sa vzory od najjednoduchších geometrických útvarov až po zložité rastlinné, zoomorfné, či figurálne motívy. Veľké množstvo z nich Elemír Montško prebral alebo kúpil zo zaniknutých dielní v Kežmarku a v Poprade. Konzervovanie modrotlačiarskych foriem realizoval Oblastný reštaurátorský ateliér v Levoči a prebiehalo v troch fázach, každý rok bolo odborne ošetrených dvesto kusov. Predmety boli očistené suchou a mokrou cestou a následne namáčané v petrifikačnej zmesi a tie ktoré boli poškodené oddelením vrchnej a spodnej vrstvy boli spevnené a opravené.
Prestíž hranovnickej dielne dokladovalo aj vlastníctvo mangľa, ktorý pracoval na princípe gápľa. Jeho hlavnou časťou je drevená nádoba dlhá jedenásť metrov naplenená kamením, ktorá zabezpečila potrebné zaťaženie na mangľovaciu plochu. Ďalšou časťou je prevodové koleso a nosná konštrukcia celého zariadenia. Postavili ho štyria bratia Liptajovci z Muráňa v roku 1927, po tom, ako starý mangeľ zničil požiar. V súčasnosti patrí k jedným z mála zachovaných mangľov na Slovensku. Mangeľ je ako zbierkový predmet Podtatranského múzea v Poprade na základe zmluvy o výpožičke umiestnený in situ v pôvodných priestoroch v Hranovnici. Mangľovňa, v ktorej sa nachádza, je po kompletnej rekonštrukcii. V roku 2005 začali prebiehať prvé konzervačné práce na modrotlačiarskom mangli a to vďaka finančnej podpore z grantových programov Ministerstva kultúry SR. V roku 2018 Podtatranské múzeum v Poprade v spolupráci s Oblastným reštaurátorským ateliérom v Levoči, na základe projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil FPU, ošetrilo a zakonzervovalo jeho ďalšiu časť. Kompletná konzervácia modrotlačiarskeho mangľa bola v 2. etape ukončená v júni 2021. Projekt bol financovaný z verejných zdrojov poskytnutých prostredníctvom Fondu na podporu umenia vo výške 14 000 € a spolufinancovaný obcou Hranovnica vo výške 1556 €.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že je veľmi dôležité pokračovať v odbornej ochrane a ošetrení predmetov modrotlače v zbierkovom fonde Podtatranského múzea v Poprade, aby sa táto jedinečná hmotná dokumentácia remesla udržiavala v dobrom technickom stave. Plánujeme pokračovať v prezentácií a propagácií modrotlače v expozičných a výstavných priestoroch múzea a na iných vhodných miestach. Taktiež pripravujeme publikáciu, ktorá bude obsahovať a opisovať všetky zbierkové predmety z modrotlačiarskej dielne v Hranovnici. Cieľom múzea je v spolupráci s obcou Hranovnica sprístupniť kompletne obnovené priestory modrotlačiarskej dielne, ktoré ponúknu stálu expozíciu modrotlače a prehliadku modrotlačiarskeho mangľa.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
BEKEŠOVÁ, E.: Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici. Katalóg výstavy vydaný pri príležitosti 720. výročia prvej písomnej zmienky o obci Hranovnica. Poprad: Podtatranské múzeum v Poprade, 2014, 108 s. ISBN 978-80-969585-5-9
DANGLOVÁ, O.: Modrotlač na Slovensku. Bratislava: ÚĽUV, 2014, 376 s. ISBN 978-80-89639-12-0
KRIŠKOVÁ, Z.: Etnokultúrne kontexty výroby modrotlače, Modrotlačiarska dielňa v Hranovnici. Banská Bystrica: Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2012, 212 s. ISBN 978-80-557-0380-0
MICHÁLEK, J. a kol.: Ľud hornádskej doliny. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo n. p. pre ONV – odbor kultúry a Podtatranské múzeum v Poprade, 1989, 544 s. ISBN 80-85174-29-4
PAVELČÍKOVÁ, M. - FELBEROVÁ, M.: Modrotlač na Spiši. Levoča: Modrý Peter, 1995, 28 s. ISBN 80-85515-28-8
ROTH, P. a kol.: Dejiny obce Hranovnica. Hranovnica: Obecný úrad Hranovnica, 1998, 164 s. ISBN 80-967962-3-2
ŠVORC, P.: Posledná dielňa na modrotlač pod Tatrami v majetku Podtatranského múzea v Poprade. In: Múzeum, r. XXVIII., č. 2., Bratislava: Ústredná správa múzeí a galérií, 1983, s. 66-68
TKÁČOVÁ, M.: Farbiar Elemír Montško a jeho dielňa. Poprad: Podtatranské múzeum v Poprade, 2007, 18 s. ISBN 978-80-969-585-1-1
VYDRA, J.: Ľudová modrotlač na Slovensku. Bratislava: Tvar, 1954, 208 s.
