Fašiangy na Spiši

Obdobie dnes nazývané fašiangy (starší názov je masopust), vypĺňa pomyselnú medzeru v kalendári medzi dvoma najväčšími sviatkami v roku, a to Vianocami a Veľkou nocou. Toto prechodné obdobie medzi zimou a jarou bolo vždy v ľudovom prostredí spájané s rôznymi kultmi agrárneho charakteru, veselicami a zábavou.
Fašiangy vznikli prelínaním dávnych zvykov s kresťanskými sviatkami. Hlavnou charakteristickou črtou fašiangov je skrývanie identity a maskované obchôdzkové sprievody. Taktiež v tomto období bolo rozšírené organizovanie svadieb, plesov a tancovačiek. Fašiangové obdobie je tiež oddávna charakteristické bohatstvom ľudových zvykov, pranostík, predpovedí úrody a zákazmi rôzneho charakteru. Fašiangy každoročne trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy a ich termín je pohyblivý, riadi sa Veľkou nocou, ktorej predchádza 40-dňový pôst.
Tradícia maskovaných sprievodov bola počas fašiangového obdobia rozšírená na celom našom území. Samotné masky predstavujú zvykoslovné predmety vyrobené z najrozličnejších, v ľudovom prostredí dostupných materiálov. Zo staršieho obdobia sú na Slovensku známe len zoomorfné masky. Hlavnou postavou fašiangových obchôdzok bola koza (symbol plodnosti). V sprievode nesmeli chýbať ani ďalšie zoomorfné masky ako napríklad medveď, kôň, baran či býk (tzv. turoň). Popri zvieracích maskách našli v slovenskom zvykosloví veľmi časté uplatnenie i ľudské - antropomorfné masky. Podobu človeka mal slameňak a táto maska naznačovala ukončenie určitých poľnohospodárskych prác. V podtatranskej oblasti zohrávala dôležitú úlohu aj maska bruchača, žobráka, starca, či stareny. K najčastejšiemu spôsobu maskovania patrilo prezliekanie sa mužov za ženy. Táto veselá chasa vytvorila fašiangový sprievod a obchádzala jednotlivé domácnosti, aby popriala hojnosť v rodine a získala odmenu, za ktorú mohla zorganizovať večernú zábavu. V minulosti dostávali naturálie v podobe zemiakov, obilia, slaniny, vajec, neskôr už dostávali hlavne peniaze.
Ako všetky sviatky počas roka, aj tieto sa slávili vo všetkých kútoch Slovenska rôzne a mali v určitých oblastiach iný zvykový charakter. Je náročné popísať jednotlivé rozdiely vo zvykoch, keďže v ľudovej kultúre platí – čo obec – to iný zvyk. Podstatou sú však veselice, maškarády, tance za dobrú úrodu. Neodmysliteľným doplnkom fašiangov je hojnosť dobrého jedla a nápojov. Tradične sa v domácnostiach na celom Slovensku ponúkalo vyprážané pečivo, ako sú šišky či fánky.
Mnoho úkonov bolo spätých so zabezpečovaním bohatej úrody. Na celom Slovensku sa varili dlhé rezance, šúľance a cestoviny, aby narástol vysoký ľan a konope. Ženy sa kĺzali na ľade a sánkovali v snahe zabezpečiť dobrú úrodu a ovplyvniť rast obilia, ľanu a konope. Tieto úkony boli vykonávané na princípe mágie podobnosti.
Dôležitým momentom počas fašiangov boli obrady spojené so zmenou stavu tzv. iniciačné obrady, kedy sa prijímali chlapci do mládeneckého stavu. Toto obdobie, keď ustali práce na poliach, bolo aj obdobím priadok. Dievčatá sa stretávali v kúdeľných izbách, kde sa venovali spoločnému pradeniu. Často to bolo spojené s prítomnosťou mládencov a rôznymi zábavnými hrami a muzikou.
Fašiangy sa končia pochovávaním basy. Tento žartovný pohreb basy sprevádza plač, resp. smiech pozostalých na obrade, ktorý vedie preoblečený kňaz a kostolník. Pohreb basy je symbolom toho, že v období pôstu budú zábavy zakázané.
Typickým fašiangovým jedlom boli šišky a tie nesmeli chýbať na zábave alebo na plese. Verilo sa, že kto sa počas fašiangov dobre nenaje, bude celý rok hladný. Ďalšou obľúbenou fašiangovou pochúťkou boli fánky, inak nazývané aj božie milosti, je to taktiež druh vyprážaného sladkého pečiva.
Dnes je slávenie fašiangov len symbolické, udržuje sa hlavne v podobe organizovania rôznych dedinských zábav a plesov. Taktiež sa v rodinách, ktoré ešte udržiavajú tradície, pečie fašiangové pečivo, hlavne šišky s džemom a fánky obalené v cukre. V materských a základných školách sa usporadúvajú karnevaly, kde sa deti predvedú v rôznych maskách a aj to je akýsi „pozostatok“ tradičných fašiangov.


Galéria k článku