Objekt Podtatranského múzea v Poprade bol postavený v r. 1886 na pozemku bývalého Huszovho parku. Dávid Husz bol podnikateľ, staviteľ, hoteliér, notár, starosta, poštmajster, školský a cirkevný inšpektor, zakladateľ a podporovateľ múzea, významná osobnosť mesta Poprad. Daroval pozemok i prostriedky na výstavbu vtedajšieho Karpatského múzea, ktoré bolo otvorené v r. 1887. V súčasnosti z pôvodného parku existuje len malá časť, ktorej súčasťou je aj areál v ktorom stojí múzeum. Historizujúca, novoklasicistická budova Podtatranského múzea patrí k národným kultúrnym pamiatkam a akékoľvek zmeny, alebo zásahy na stavbe, ale aj v jej bezprostrednom okolí, sa teda týkajú aj zelene a musia byť teda schválené pamiatkovým úradom. V roku 2025 vykonalo múzeum výrub pôvodných, vzrastlých drevín z dôvodu ich vyschnutia v dôsledku hubového ochorenia – grafiózy brestov. Vzhľadom na potenciálne ohrozenie bezpečnosti návštevníkov a užívateľov bolo z bezpečnostného hľadiska nevyhnutné ich odstránenie. Tiež z dôvodu ochrany majetku - objektu národnej kultúrnej pamiatky. Bol potrebný súhlas vlastníka objektu, čiže Prešovského samosprávneho kraja, Pamiatkového úradu a mesta Poprad. Po sanácii drevín vyplynula povinnosť odstránené dreviny nahradiť novou zeleňou formou náhradnej výsadby. Z pôvodne vysadených druhov ako bresty horské (Ulmus glabra) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) boli navrhnuté iné, v súčasnosti vhodnejšie dreviny. V rámci projektu náhradnej výsadby a zatraktívnenia areálu múzea boli navrhnuté napr. Lipa malolistá, Borovica čierna, Borovica lesná atď., ale aj viaceré kroviny. V návrhu bolo zohľadnené prostredie v ktorom sa múzeum a park nachádzajú, čiže na okraji námestia, kde sa aj zvolené dreviny aj v bezprostrednej blízkosti múzea vyskytujú. Náhradná výsadba prebehla na základe súhlasného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov.
V rámci náhradnej výsadby boli vysadené:
- Lipa malolistá (Tilia Cordata) – 5 ks
- Borovica čierna (Pinus nigra) – 3 ks
- Borovica Lesná (Pinus sylvestris) – 3 ks
- Slivka čerešňoplodá Nigra (Prunus cerasifera Nigra) – 1 ks
- Javor mliečny (Acer platanoides) – 2 ks
- Pagaštan konský (Aesculus hippostanum) – 1 ks
- Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum) - 1 ks
- Muchovník Lamarckov Amelanchier – (Amelanchier lamarckii) – 12 ks
- Rododendron hybridný (Rhododendron hybridum, rôzne druhy) – 9 ks
Medzi krovinami v podraste hlavných drevín, bolo na ideovom základe zvolených aj niekoľko druhov krovín, ako sú rododendrony a muchovníky viacerých kultivarov.
V zbierkovom fonde múzea sa nachádzajú aj výtvarné diela viedenského maliara a bádateľa Ignáca Spöttla (1834/(6?) – 1892), ktorý bol v minulosti častým hosťom Huszovho parku. Mimo svojej domoviny pôsobil aj na Spiši. Stal sa aj čestným občanom mesta Veľká. Venoval množstvo starožitností, predmetov (archeologickej, umeleckej a historickej hodnoty) dvom bývalým múzeám na území dnešného Popradu, ktoré sú predchodcami Podtatranského múzea v Poprade (Karpatské múzeum v Poprade a Tatranské múzeum vo Veľkej). Bol ich horlivým sponzorom a spoluzakladateľom. Spomínaným múzeám venoval aj niekoľko svojich výtvarných diel. V období rokov 1879 až 1885 bol veľkým propagátorom Tatier vo Viedni. Veľmi sa zaujímal aj o Uhorský karpatský spolok, ktorý sa podieľal na vzniku Karpatského múzea. Angažoval sa tiež pri zakladaní „viedenskej“ sekcie tohto spolku. Uverejnil napríklad aj výsledky svojho výskumu na lokalite predhistorickej huty pod Smokovcom. Písal aj o tatranských baniach a jaskyniach. Angažoval sa aj pri introdukcii rododendronov vo Vysokých Tatrách, ktoré boli importované z rakúskych Álp. Podmienky v Tatrách však napriek vynaloženému úsiliu neboli pre rododendrony vhodné, keďže nejde o pôvodný druh. Je však známy jeden exemplár Rododendronu chlpatého (Rhododendron hirsutum), ktorý tatranské podmienky prežil. Toto úsilie je pre dejiny preto významné, rovnako je tento exemplár preto vzácny, aj keď nie je pôvodným druhom. Z tohto dôvodu sa aj Podtatranské múzeum v Poprade v rámci zatraktívnenia areálu múzea s prepojením na osobnosť I. Spöttla a bezprostredného okolia Tatier, rozhodlo symbolicky vysadiť aj niekoľko rododendronov. Muchovníky boli zase zahrnuté do návrhu z dôvodu ich atraktívneho vzrastu. Rastú vo forme vzdušného polokra. Na jar je ozdobný kvetom, neskôr aj plodmi, ktoré sú jedlé. Výsadbu tak obohacujú nielen svojím vzhľadom, ale aj úžitkovosťou pre hmyz a vtáctvo v meste.
Návrh náhradnej výsadby na zatraktívnenie areálu múzea zahrňuje aj pomyslené bludisko vytvorené z nižších druhov krov v tvare loga Podtatranského múzea. Jeho realizácia je otázkou budúcnosti. Význam jednotlivých symbolov v logu v jeho jednotlivých vrstvách odkazuje na „vrcholy“ (highlights). Vo vrchnej časti loga na podtatranskú oblasť - štíty Vysokých Tatier. Tento symbol zastupuje v rámci múzea prírodné vedy. Druhá vrstva, symbol predstavuje štíty stavby - fasádu historickej budovy múzea a odkazuje na produkty kultúry, produkty človeka. V rámci inštitúcie zastupuje fond histórie, umenia, etnografie, knižničný fond a pod. Tretí odkazuje na archeológiu a expozíciu kniežacej hrobky z Popradu. Symbolizuje prekrytie hrobky v tvare vonkajšej a vnútornej komory (sarkofágu). Tieto symboly uzatvára „rám“, ktorý tvoria pomyselné šípky, ktoré vyobrazujú štyri svetové strany (Poprad a okolie, podtatranský región), rovnako odkazuje na horizontálne a vertikálne „členenie“ histórie.
