Na minútku do múzea
„ Fotografia rodiny baču zo Spišského Štiavnika“
Autor: Mgr. Peter Kováč, kurátor fondu etnológie Podtatranského múzea v Poprade
Dátum zverejnenia: 3. jún 2025
V dnešnej časti e-rubriky „Na minútku do múzea“ sa budeme venovať fotografii ako prameňu etnologického výskumu a fotografii ako svedectvu doby, situácie, či postavenia v spoločnosti. Pri etnologickom výskume sú fotografie vynikajúcim zdrojom informácií o dobovom tradičnom odievaní, ale vedia ponúknuť i indície k spoločenskému postaveniu ľudí na fotografii, rodinných vzťahoch, lokalite, obdobiu a podobne.
Fotografia, ktorej sa v „minútke“ venujeme, pochádza z obce Spišský Štiavnik v súčasnom okrese Poprad. Zobrazuje rodinu odfotografovanú pravdepodobne v jednom z popradských fotoateliérov. Sediacim párom sú manželia Slodičákovci zo Spišského Štiavnika. Vľavo sedí Mária Slodičáková, rodená Antašová. Vpravo sedí Jozef Slodičák, bača na veľkostatku spišského biskupstva v Spišskom Štiavniku. Nad nimi stoja ich synovia Ján a Jozef Slodičák. Fotografia pochádza pravdepodobne zo štyridsiatych rokov 20. storočia. Na fotografii jednoznačne vyniká odev otca rodiny, Jozefa Slodičáka. Ide o tradičný ľudový odev charakteristický pre bačov a ovčiarov v oblasti od Spišského Štiavnika po Spišskú Novú Ves. Jozefov odev sa skladá zo súkenných nohavíc, ktoré sa v lokalite nazývali hološňe. Slodičákove hološňe sú ozdobne vyšnurované na stehennej časti vzorom, ktorý sa nazýval nožňice. Má oblečenú košeľu novšieho strihu s golierikom a zapínaním na gombíky. V páse je stiahnutý širokým remeňom – opaskom/opaśňikom. Slodičákov opasok má 5 praciek, vrchná je skrytá pod hornou chlopňou opaska. Je dozdobený mosadznými gombíkmi – magočkami. Takéto opasky si bačovia kupovali u špecializovaných remenárov/opaskárov, ktorí ich často predávali na jarmokoch. Na košeli má Slodičák oblečený mužský kožúšok z rúk gemerských kožušníckych majstrov. Kožuch má typickú výzdobu, charakteristickú pre diela gemerských kožušníkov, ktorí svoje výrobky chodili predávať aj na Spiš k úpätiu Rudohoria a Volovských vrchov. Kožuchy z rúk gemerských kožušníkov obľubovali bačovia z okolia Spišskej Novej Vsi až ku Spišskému Štiavniku. Jozef Slodičák sa narodil 24. apríla 1885 v obci Stratená, jeho otec však pochádzal z goralskej obce Ždiar. Neskôr bol Jozef Slodičák bačom pre obec Hrabušice, ktorá pásla svoje ovce na súčasnom území Národného parku Slovenský raj a tiež na veľkostatkoch v Betlanovciach. Dňa 16. októbra 1930, teda na Gála, po ukončení ovčiarskej sezóny, sa Slodičákovci prisťahovali do Spišského Štiavnika, kde Jozef pracoval ako bača. Veľkostatok spišského biskupstva v Spišskom Štiavniku choval stádo oviec, o ktoré sa staral najatý bača. Ovčiarska sezóna sa začínala v máji a končila na Gála, 16. októbra. Počas sezóny sa ovce spišského biskupstva pásli na rozličných lokalitách na úpätí masívu Kráľovej hole. Išlo o relikt slávneho biskupského salaša, ktorý tradične stál na planine Smrečiny pod Kráľovou hoľou, až kým tieto lokality Spišské biskupstvo neprenajalo Ferdinandovi I. Coburgovi, ako poľovný revír.
Jedným z posledných bačov pracujúcich pre Spišské biskupstvo bol Jozef Slodičák. Jeho podobu, hrdosť a tradičný ľudový odev, ktorý umocňoval jeho bačovský stav poznáme vďaka jednej jedinej zachovanej fotografii. Malý fragment, ktorý je však významným dielcom mozaiky poznania hospodárstva nášho regiónu v minulosti.
Fotografia: Jozef Slodičák s rodinou, Spišský Štiavnik, archív Vladimíra Hudzíka
