Podtatranské múzeum v Poprade

Podtatranské múzeum v rámci „minútky“ predstavuje predmet z fondu umenia - lavírovanú kresbu atramentom od Jozefa Olexu – „Ždiaran v sviatočnom kroji“ z roku 1963.

PODTATRANSKÉ MÚZEUM V POPRADE / FOND UMENIA:

predmet: lavírovaná kresba atramentom, Ždiaran v sviatočnom kroji
názov: Ždiaran v sviatočnom kroji/ Ždiaran ve slávnostním kroji, podobizeň Mateja Pitoňáka – "Maček"
autor: Jozef (Josef) Olexa
technika: lavírovaná kresba atramentom
rok / datovanie: 1963
rozmery: 33 cm (výška) x 16 cm (šírka)
evidenčné číslo: G 004127
nápisy a značenie: názov diela a signovanie autora vpravo dole

Lavírovaná perokresba atramentom s vyobrazením postavy stojaceho muža, Ždiarana v tradičnom ždiarskom, sviatočnom odeve s valaškou v rukách. Autorom kresby je Jozef Olexa. Do zbierok múzea sa kresba dostala kúpou od autora v r. 1963. Pózujúci muž má oblečený zdobený, vyšívaný kožuštek nazývaný "serdok" lemovaný tmavou barančinou. Na hlave má klobúk zvaný "kapeľus" s perom z orla a "puchorom" (jemné biele a sivé perie), tradične má klobúk okolo dienka aj pás bielych mušličiek. Kresba bola v evidencii múzea vedená od šesťdesiatych rokov 20. storočia ako postava Ždiarana v slávnostnom kroji, „Ždiaran ve slávnostním kroji“. Po návšteve Petra Michaláka v r. 2017, zanieteného folklóristu (pokračovateľa a preberateľa tradícií regiónu Ždiar) a bývalého vedúceho goralského múzea v Ždiari (Múzea Ždiarsky dom) v Podtatranskom múzeu v Poprade, bola táto postava muža rozpoznaná a identifikovaná ako Matej Pitoňák – "Maček". Odvtedy je vedená ako Ždiaran v sviatočnom kroji, podobizeň Mateja Pitoňáka. Táto informácia bola priamo získaná i potvrdená p. Michalákom. Podobný pohľad s identickou postavou muža bol pred časom nájdený aj v dobovej literatúre - Olejník Ján: Ľud pod Tatrami, OSVETA, 1978 v obrazovej prílohe tejto publikácie s popisom - Muž zo Ždiaru (Matej Pitoňák) vo sviatočnom odeve. Fotografia je datovaná rokom 1965 a je od V. Vydru (obr. č. 2, obrazová príloha).

Matej Pitoňák – "Maček" (1902-1970)

Bol všestranne zameraný ľudový umelec zo Ždiaru - muzikant, medzi svojimi nazývaný „Maček“, vystupoval so svojou „bandou“ na mnohých folkloristických podujatiach doma i vo svete. Hral aj na tradičné ždiarske husle „Zlobcoki“, bol aj ich výrobcom. Zhotovoval i rozozvučiaval drumble. Známe boli aj jeho rezbárske výrobky, predovšetkým ždiarske valašky zdobené vybíjaním a opaľovaním. Bol tiež známym rozprávačom rozprávok, povestí a príhod zo života… Roky spolupracoval s ÚĽUV-om a v roku 1968 získal osvedčenie o priznaní kvalifikácie majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví dreva a kovu. Pre svoju znalosť tradičného spôsobu života bol obľúbený aj medzi výskumníkmi.

Jozef (Josef) Olexa (1901 – 1983)

Výtvarník pôvodom z Čiech. Na Slovensku pôsobil sezónne v Štôle vo Vysokých Tatrách. V roku 1953 si tam postavil malú drevenú chatu v ktorej trávil čas až do príchodu mrazov, kedy sa sťahoval do Prahy. Zaujal ho život prostého tatranského ľudu, jeho zvyky, kroje. Podtatranské múzeum má v správe niekoľko jeho kresieb (maliarsko-etnografické štúdie), grafík i maliarskych diel s tatranskou tematikou. V roku 1960 po prvýkrát vystavuje na Slovensku svoje práce s tematikou Tatier, a to hneď na troch miestach: v popradskom múzeu, v Kežmarku a vo výstavnej sieni Tatranskej galérie v Starom Smokovci. V roku 1961 založil výtvarný odbor na Ľudovej škole umenia v Poprade na ktorej aj vyučoval do roku 1968, kedy odchádza do dôchodku.