Na minútku do múzea
Aurel Viliam Scherfel, botanik
Dátum zverejnenia: 30. 4. 2025
Autorka článku: Ing. Zuzana Homolová, PhD., riaditeľka Podtatranského múzea v Poprade
Aurel Viliam Scherfel, botanik
Aurel Viliam Scherfel, znalec miestnej tatranskej a spišskej flóry, počas druhej polovice 19. storočia zhromaždil a zdokumentoval prírodu Slovenska, so zameraním na Veľkú, podhorie Tatier, Spiš a samotné Vysoké Tatry. Unikátnu vysokohorskú flóru Tatier sa snažil priblížiť záujemcom aj prostredníctvom botanickej záhrady, ktorú založil vo Veľkej a neskôr aj v Starom Smokovci. Botanikom pripomína význam a pamiatku jeho osobnosti vedecký názov druhu Anemone scherfelii (syn. Pulsatilla scherfelii) poniklec biely.
Ako prvý riaditeľ Tatranského múzea vo Veľkej si uvedomoval, že múzeá ako také majú za úlohu zbierať predmety, ktoré dokumentujú vývoj neživej aj živej prírody, spoločnosti, slovenského národa ako aj etník, vykonávať vedecko – výskumnú činnosť. Význam jeho práce spočíva aj v založení botanickej záhrady s vysokohorskými rastlinami, ktorá slúžila ako časť prírodovednej expozície Tatranského múzea. Za svoj život vytvoril zbierku rastlín s vysokou prírodovednou i kultúrno - spoločenskou hodnotou, z ktorých sa prevažná časť nachádza v depozitároch múzeí v Poprade a Tatranskej Lomnici.
Pôvodne boli Scherfelove herbáre, čítajúce viac ako 3000 položiek, uložené v Tatranskom múzeu a po roku 1945 boli prenesené do budovy Karpatského múzea v Poprade (vzniklo nové spoločné múzeum s názvom Tatranské múzeum okresu Popradského dnešné Podtatranské múzeum v Poprade). Keď sa v roku 1949 začalo uvažovať o zriadení múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, nastali prípravné práce na delimitáciu zbierok pre novo vznikajúce múzeum. Časť zbierok najmä s tatranskou tematikou sa v roku 1957 presunula do Tatranskej Lomnice, menšia časť zostala v Podtatranskom múzeu v Poprade.
<pre><code> Väčšina Scherfelových zberov, konkrétne sušiny 2106 rastlín, nalepených na nenormalizovaný papier, nachádzajúca sa dnes v múzeu Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici, pochádza priamo z Vysokých Tatier. Zvyšok je z iných oblastí Slovenska, ale aj z Rakúska, Maďarska a Nemecka. V Scherfelovom herbári nájdeme okrem autorových zberov aj rastliny od iných známych botanikov, napríklad Kalchbrennera, Szontagha, Woloszczaka, Rehmana, Ullepitscha a Borbása. Uložené sú systematicky, podľa čeľadí, v trinástich drevených debničkách. Okrem nich sa však v Múzeu TANAP-u nachádzajú i ďalšie tri menšie herbáre zo Scherfelovej pozostalosti. </code></pre>Za najväčší skvost považujeme zreštaurovaný herbár s mimoriadne precíznou úpravou, ktorý Aurel Viliam Scherfel pripravil a následne venoval svojmu učiteľovi, známemu botanikovi Karlovi Kalchbrennerovi k päťdesiatym narodeninám. Pôvodne päťdesiat botanických herbárových položiek je uložených v kazete vo forme knihy, potiahnutej tmavočerveným zamatom, s mosadzným kovaním. Venovanie „Veľavýznamnému, vynikajúcemu priateľovi pri príležitosti 50 narodenín venovaný s priateľským obdivom a úctou“ je na titulnom kartóne ručne napísané ozdobným písmom. Vedecká hodnota tohto herbára je nepopierateľná, oveľa väčšia je však jeho hodnota historická.
Ďalší z troch spomenutých, herbár “Herbarium carpaticum“, je vďaka informáciám o vzácnych a dnes už zaniknutých lokalitách výskytu niektorých druhov vedecky hodnotnejší. Jeho časť s osemdesiatimi položkami, pochádzajúcimi väčšinou z potuliek Vysokými a Belianskymi Tatrami bola tiež reštaurovaná. Druhá časť tohto herbára, nachádzajúca sa v Podtatranskom múzeu v Poprade, obsahuje zbery zo Slovenska a Tatier z rokov 1853-1894 a na svoju obnovu ešte len čaká.
Osobitnú výpovednú hodnotu majú ručne písané tzv. schédy, tabuľky na jednotlivých herbárových položkách, obsahujúce informácie o zozbieranom druhu, mieste, čase zberu a samotnom zberateľovi. Autor ich písal v slovenčine, nemčine aj v maďarčine a je zrejmé, že bol botanikom celým srdcom až do svojich posledných chvíľ. Posledné Scherfelove zbery pochádzajú z roku 1894 z jeho záhrady a informácie v schédach sú už ťažko čitateľné.
Vďaka neúnavnej práci zviditeľnil náš región vo vtedajšej Európe. Odkazy na Aurela Viliama Scherfela, botanika, ktorý svojimi zbermi dokumentoval stav vtedajšej flóry Vysokých Tatier, prevažne čeľade horcovité a silenkovité, nájdeme aj v depozitároch takých renomovaných inštitúcií, ako napríklad Botanické múzeum v Berlíne (14), Univerzita vo Viedni (7), tiež Prírodovedné múzeum vo Viedni (5) a na Univerzite v Grazi (1).
Texty pod obrázky:
Obr. 1. Herbárová položka Gentiana frigida horec ľadový, čeľaď: horcovité
Obr. 2. Herbárová položka Cypripedium calceolus črievičník papučkový, čeľaď: vstavačovivé
Obr. 3. Herbárová položka Planthera bifolia vemeník dvojlistý, čeľaď: vstavačovité
Obr. 4. Herbárová položka Listra ovata bradáčik vajcovitolistý, čeľaď: vstavačovité
Obr. 5. Pulsatilla scherfelli poniklec biely, čeľaď: iskerníkovité
