Umenie

Podtatranské múzeum v Poprade už od svojich počiatkov sústreďovalo predmety umeleckej hodnoty. Počas dlhoročnej existencie získalo do svojich zbierok množstvo predmetov profesionálnych i neprofesionálnych umelcov, predmety umeleckého, remeselného či dokumentárneho charakteru.

Fond umenia v najväčšej miere zastupujú maliarske diela (krajinomaľba a portrétna tvorba), značne je zastúpená kresba a grafika (veduty miest, kresby krajiny, etnografické záznamy a pod.), v zbierkach sú tiež hodnotné (predovšetkým sakrálne) sochárske diela. Žánrovo dominuje motív krajiny a krajinných výsekov.

Najstarším vyobrazením fondu s motívom krajiny je kolorovaná medirytina Vodopád v Karpatoch (Vodopád vo Velickej doline) autorom je Erasmus Schröt, dielo je z r. 1799. Z neskorších diel napr. maľba olejom od Júliusa Sándyho - pohľad na Vysoké Tatry z Veľkej (okolo 1858), alebo Pohľad na panorámu Vysokých a Belianskych Tatier od Popradu od Viliama Forbergera. Kresba je z roku 1884.

Vo fonde je tiež množstvo diel s tematikou významných archeologických lokalít a nálezísk. K najatraktívnejším patria kresba od Eugena Wallachyho s pohľadom na lokalitu Hrádok, Gánovce - Filice z r. 1900, kresba Žltej steny (archeologické nálezisko) vo Vysokých Tatrách, autorom je V. Forberger, je z r. 1925 a veľkorozmerná maľba olejom (125 x 300 cm) od Josefa Olexu – Gánovce - Hrádok (60. r. 20. stor.).

Múzeum vlastní aj kolekciu diel - grafík, akvarelov a olejomalieb z 19. až 20. stor. Veduty Spišskej Kapituly a Kežmarku, viacero akvarelov námestia Spišskej Soboty predovšetkým od E. Wallachyho (okolo r. 1905-1915), viaceré olejomaľby a maľby temperou s pohľadom na Poprad, Spišskú Sobotu (napr. pohľad na časť námestia dnes už neexistujúcich stavieb južnej časti námestia v Spišskej Sobote z r. 1870 so zápiskami Arpáda Kraetschmara z r. 1927 o ich renovácii či demolácii) a iných mestských častí, tiež pohľadov z prostredia niektorých tatranských osád. Starý kostol v Gerlachove od V. Pěcháčka z r. 1949, Chalupy od A. Gallyho z r. 1962, pohľady na Štôlu od J. Olexu (60-te roky 20. stor.) a pod.

Fond obsahuje aj umelecky a etnograficky hodnotný materiál: kresby uhľom, perom a tušom - Ždiaranka v sviatočnom, Mladé dievča s partou, Ždiaran a Mladá žena v odiecke od Josefa Olexu, tiež diela Jana Hálu - S riečicou (1943), Važťan (1948), Važtianka (1950) a Tatranský pastier (1927) ako aj maľba Nevesta zo Ždiaru (1959), autorom je Otto Varakozó.

Múzeum disponuje galériou osobností s prepojením na mesto Poprad a podtatranský región, vlastní tiež zbierku portrétov zakladateľov múzea. Spomenieme napríklad portréty od Andora Borútha – portrét Ernesta Krompechera (okolo r. 1940-1945), Františka Dénesa (1930-1940) a portrét A. Ottu (1932), tiež portrét Aurela Viliama Scherfela od Eduarda Balla (okolo r. 1880-90), ďalej portréty Dávida a Júlie Huszovcov 1880-90 od Franza Eybla a portrét prof. Fischera (1930-40) od Jozefa Hanulu.

K mimoriadne zaujímavým patria portréty členov rodiny Cziserovcov, majiteľov popradskej papierne z 18. až 19. stor. tiež podobizeň popradského richtára Adama Boesza z r. 1775.

Významnú časť zbierok tvorí sakrálne umenie pochádzajúce zo severného Spiša, sú to zväčša drevené polychrómované skulptúry, maľby olejom na plátne či umelecko-remeselné súčasti oltárnej architektúry.

K najvzácnejším dielam fondu umenia patrí drevený barokový oltár z artikulárneho ev. kostola v Spišskej Novej Vsi (1694-1796), neskôr Rakúsy (1797-1924), k najstarším zase Ukrižovanie - dielo neznámeho nemeckého maliara datované rokom 1601 maľované ešte renesančnou technikou.

V roku 1974 múzeum súhlasilo s odstúpením (hospodárskym prevodom) s prevodom niekoľko desiatok kusov výtvarných diel Tatranskej galérii v Poprade a v roku 1957 boli vyčlenené viaceré výtvarné diela s tatranskou tematikou do Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

V súčasnosti sa múzeum v rámci fondu umenia zameriava predovšetkým na spracovanie starých zbierok, pozornosť je rovnako venovaná odbornému ošetreniu a reštaurovaniu diel, taktiež ich prezentácii.