Články
Posesorské údaje v historických tlačiach muzeálnej knižnice Podtatranského múzea v Poprade
Cesty, ktorými sa dostávali knihy do zbierok jednotlivých historických knižníc na Slovensku boli mnohokrát veľmi spletité, ba niekedy až dramatické. A práve posesorské záznamy na starých tlačiach predstavujú jedinečný zdroj informácií slúžiaci na ich identifikáciu.
Budovanie knižničného fondu Podtatranského múzea v Poprade /pôvodne Karpatské múzeum/ súviselo so vznikom samotného múzea, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola aj knižnica. Zbierky múzea sa od jeho vzniku /1976/ zhromažďovali v sídle Uhorského karpatského spolku v Kežmarku v roku 1883 boli prevezené do Popradu. Ako posledná bola prevezená knižnica, ktorú usporiadal a skatalogizoval novozvolený knihovník Alexander Münnich. (Stav: 169 obrazov, 10 máp, 29 listín, 276 kníh, 1573 zošitov a zväzkov, 305 rôznych listov a kópií spolu 2372 kusov.) Knihy boli uložené čiastočne v priestoroch určených pre potreby múzea a čiastočne v byte pána Münnicha. 6. augusta 1887, ako uvádza Wünschendorfer, bolo múzeum slávnostne otvorené a v ďalších rokoch nastal jeho búrlivý rozmach. Najväčší nárast svojich zbierok zaznamenala hlavne knižnica, ktorej fond sa razantne zväčšoval, vďaka početnej výmene exemplárov, i štedrej podpore pána Štefana Ordódyho. (Daroval múzeu 2000 zv. kníh. pozn. aut.) Knihovník František Dénes nadviazal spojenie s rôznymi medzinárodnými inštitúciami, múzeami i univerzitami a získaval od nich výmenou za ročenky Uhorského karpatského spolku(ďalej UKS) zahraničnú literatúru, knihy, časopisy, ročenky bulletiny rôzneho odborného zamerania. Takýto styk udržiavala knižnica Karpatského múzea napríklad s Gesellschaft für Erdkunde v Berlíne, Associacio Catalanista v Barcelone, Société de Geographie Commerciale v Bordeux, Appalachion Mountains Club v Bostone, Société Royale Belge de Geographie v Bruseli, Schweizer Alpen – Club v Ženeve, Museum für Völkerkunde v Lipsku, Royal Geographical Society a The Alpine Club v Londýne, Akadémiou vied v Petrohrade a s mnohými ďalšími. Takže na konci 90 tych rokov 19. storočia už nepostačovali priestory, ktoré mala knižnica k dispozícii. V roku 1908 sa už knižnica nachádzala v tých priestoroch, ktoré jej slúžia v súčasnosti. Jej stav v tom období charakterizuje Wünschendorfer nasledovne: „ Fond knižnice pozostáva z knižnice Uhorského karpatského spolku a v samostatnej skrini sa nachádza Ordódyovská knižnica – ide o dar pána Štefana Ordódyho, ktorého meno nesie. Obe sú skatalogizované a zoradené. Teraz po dokončení potrebných regálov a nástavcov je celá knižnica pohodlne a účelne usporiadaná. Knihy sú prehľadne uložené a ich využívanie uľahčuje abecedný katalóg tohto 7 000 zväzkového fondu.“ Bohužiaľ katalóg, ktorý bol vypracovaný knihovníkom Františkom Dénesom sa do dnešných čias nezachoval. Ďalší knihovníci Ján Chodász, Gejza Klementisz, Moriz Lövy i Michael Brenner dbali o to, aby sa knižničný fond pravidelne obohacoval o nové tituly. A tak vďaka starostlivosti členov UKS mala v roku 1914 knižnica 8580 zv. kníh.
Paralelne s knižnicou Karpatského múzea v Poprade sa budovala i knižnica Tatranského múzea vo Veľkej, ktorej fond rástol hlavne zásluhou darcov. V roku 1915 už knižnica pozostávala z 3967 kníh, 37 titulov novín, 139 drobných tlačí, 116 máp a 8 rukopisov. Avšak 2. svetová vojna znamenala takmer jej zánik, v dôsledku zničenia budovy múzea. Zbierky Tatranského múzea, teda aj knižnica, boli v roku 1945 prevezené do Popradu a začlenené do Tatranského múzea okresu popradského. Dnes obidve knižnice tvoria jednoliaty celok, ktorý obsahuje fragmenty súkromných knižníc významných osobností regiónu / Scherfela, Krompechera, Husza, Hunfalvyho, Webera, Ullepitscha, Dr. Sontága, Dr. Ghura a mnohých iných/, Štefana Ordódyho i šľachtického rodu Görgey zo Spišského Hrhova.
Pri pátraní po pôvodných vlastníkoch jednotlivých tlačí a prípadnej kompletizácii historických fondov, nám slúžia predovšetkým posesorské údaje, teda údaje o vlastníctve, ktoré sú nenahraditeľné práve v prípadoch, keď sa nezachovali pôvodné katalógy.
K najbežnejším knižným značkám obsahujúcim posesorské údaje patria exlibrisy. Pomenovanie exlibris pochádza z latinčiny a znamená "z kníh ". Ide o malý štítok, nálepku z vnútornej strany obálky knihy , na ktorej je uvedené meno jej majiteľa. Klasické ex libris zvyčajne obsahuje samotný nápis "exlibris" a následne meno, potom motto, slogan, rodový znak, erb, emblém alebo akýkoľvek iný výtvarný motív, ktorý sa vzťahuje na vlastníka knihy. V našom fonde sa najčastejšie vyskytujú exlibrisy šľachtickej rodiny zo Spišského Hrhova Szepes Györgöi a MUDr. Michala Ghura, priekopníka klimatoterapie v Tatranskej Polianke.
Exlibris Szepez Györgöi könyvtár a Dr. Ghura
Podobnú funkciu spĺňa aj supralibros, ide o značku majiteľa knihy vyrazenú na vonkajšej časti (najčastejšie koženej) knižnej väzby. Môže obsahovať podobizeň majiteľa knihy, alebo jeho heraldický znak s textom, najčastejšie však iniciálky mena a rok zaobstarania knihy, či jej zviazania.
Okrem týchto označení, k najbežnejším a k najjednoduchším spôsobom, ako zaznamenať vlastníctvo v knihe, je podpis prípadne pečiatka vlastníka. Niekedy v knihách nachádzame, väčšinou na titulnom liste, alebo na jeho rube, viacero pečiatok, či podpisov, na základe ktorých, je možné sledovať, ako kniha menila svojich majiteľov, hlavne ak sa uvádza pri podpise aj rok, kedy sa dostala do jeho vlastníctva.
K najväčším darcom patrí Štefan Ordódy a knihy ktoré pochádzajú z jeho vlastníctva sú označené pečiatkou.
Pečiatka Ordódy István K. könyvtara
Aj v priebehu budovania knižnice Podtatranského múzea v Poprade, dochádzalo k zmenám v názve múzea, pripadne k presunom tlačí v súvislosti so zánikom múzea vo Veľkej. Preto v knihách nachádzame aj rôzne pečiatky potvrdzujúce túto skutočnosť.
Knižnica Uhorského karpatského spolku
a Tatranského múzea okresu popradského v Poprade
Tatranské múzeum vo Veľkej
Mestská rada mesta Poprad
Tatranské múzeum okresu popradského z roku 1945
Súčasná pečiatka Podtatranského múzea v Poprade
Autor: Mgr. Jana Kušniráková
Fotografie: Alica Ježíková
Použitá literatúra:
Wünschendorfer, K.: Gründung, Entwickelung und gegenwärtiger Stand des Karpathenverein – Museums zu Poprád 1873 – 1908. In: Jahrbuch des Ungarischen Karpathenvereines, 36, 1909, s. 99 – 119.
Müllerová, Iva: Vzácne tlače knižnice Podtatranského múzea v Poprade. Poprad, Podtatranské múzeum 1989. 31 s.
Archív článkov:
Prvá Lovecká výstava pre Slovensko v Poprade (1926)
Zaniknutá stredoveká dedina Hrachovisko
Strojový preklad
Kalendár podujatí
