Pripomíname si v mesiaci november ...

 

 

images/stories/uputavky/parte f. benkovsk.jpg



František B E N K O V S K Ý

*29. 1. 1926    –   + 13. 11.  2013 










Vo februári 1960, nastúpil na miesto riaditeľa Podtatranského múzea v Poprade (vtedy Okresného vlastivedného múzea). Po ukončení gymnázia, získaval múzejné skúsenosti v Bardejove, od roku 1955 v Krajskom múzeu v Prešove, pred príchodom do Popradu pôsobil ako riaditeľ v Okresnom múzeu v Sabinove. Bol výborným organizátorom. Jeho zásluhou sa v Podtatranskom múzeu zaviedlo ústredné kúrenie, vyrobili nové vitríny, v rámci rekonštrukcie bola vymenená podlaha v pracovniach a expozíciách, na prízemí budovy sa sprístupnila výstavná miestnosť  - obrazáreň na prezentáciu výtvarného umenia. Za budovou múzea zriadil mini zoologickú záhradu. V Podtatranskom múzeu v Poprade pracoval do 1. augusta 1964, krátko na to emigroval. Precestoval viaceré krajiny, v ktorých pôsobil ako misionár. Neskôr sa rozhodol, venovať sprostredkovateľskej činnosti. Mal veľa záľub a koníčkov, miloval umenie. Po roku 1989 žil striedavo vo Viedni, Bratislave a v Poprade. Jeho príležitostné návštevy v Podtatranskom múzeu v Poprade boli spojené s príjemnými pocitmi a dobrou náladou, ktorá ho po celý život sprevádzala. 

Podtatranské múzeum v Poprade vyjadruje hlbokú ľútosť nad jeho odchodom.

Česť jeho pamiatke.

 

 

Pripomíname si v mesiaci október ...


180. výročie narodenia

 

Karol WÜNSCHENDORFER, narodený 21. októbra 1832 v Majerke

kňaz, verejný činiteľ

images/stories/pripominame_si/obr.1.jpgOtec bol farárom v Majerke, od roku 1836 v Lomničke.V rokoch 1843/1844 začal študovať v Kežmarku.  Teológiu študoval v Prešove. V roku 1852  zložil v Prešove komisionálnu skúšku  a potom odišiel študovať do Viedne, kde na základe získaného štipendia zotrval na teologickej fakulte tri semestre. Následne odišiel do Jeny, kde študoval jeden semester náuku o teológii, v jeseni 1855 sa vrátil domov. Po návrate bol dva roky kaplánom v Levoči. Od 15. 11. 1857 pôsobil v Poprade ako evanjelický kňaz 52 rokov.  Poslednú kázeň mal 13. 9. 1909. Patril k zakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku (1873), ďalej UKS. Venoval sa histórii, turistike a horolezectvu. Patril k významným predstaviteľom mesta, zaslúžil sa o jeho intenzívny rozvoj v poslednej štvrtine 19. a začiatku 20. storočia. Bol výborný rečník, čo preukázal napríklad dňa 6. 9. 1881, kedy privítal ako popredný predstaviteľ UKS vzácnych hostí, arcivojvodu Karola Ľudovíta so synom Františkom Ferdinandom, ktorí si prezreli muzeálne zbierky, umiestnené v Huszovom parku. Aktívne sa zapájal do práce v Karpatskom múzeu, kde pôsobil ako kustód zbierok (1882 – 1887) a dlhočný predseda Muzeálnej komisie UKS (1887 – 1913). Mestské zastupiteľstvo 15. 12. 1926 pomenovalo po ňom ulicu „od podniku Halatového ku stanici železnice.“ Pravidelne publikoval v Zipser Bote (1873 – 1879) a v spolkovej ročenke Ungarischen Karpathevereins.

Dielo(výber): Bereisung der Centralkarpathen. In: Jahrbuch des Ungarischen Karpathenvereins, 1/1874; Schmecks in seiner Vergangenheit und Gegenwart, In: Jahrbuch des Ungarischen Karpathenvereins, 2/1875; Geschichte der freiwilligen Feuerwehr zum 25 jährigen Jubiläum. Poprad 1904, Kirche in Ungarn. Zipser Bote, 14/1876, č. 12; Vergleichende Betrachtung über die Witterungsverhältnisse in der Ober – Zips. Zipser Bote, 14/1876, č. 15; Blumenlese aus den Schmeckser Fremdenbüchern. Zipser Bote, 14/1876, č. 27, 28, 29; Die Besteigung der Meeraugspitze. Zipser Bote, 14/1876, č. 36; Die Besteigung des grossen Nordtrabanten. Zipser Bote, 15/1877, č. 36; Die Besteitugung der Basta oder Bystya (6. august 1877). Zipser Bote, 15/1877, č. 37; Die Besteigung des Krivan. Zipser Bote, 16/1878, č. 35; Geschichte des Kirchenbaues in der evangelischen Gemeinde Poprád, Kežmarok 1885.


Autorka rubriky(napísala): Bc. PhDr. Magdaléna Bekessová


Zdroj:

Bekessová, M.  a kol.: Podtatranské múzeum v Poprade 1876 – 2006, Poprad 2006, 95 s.

Kollárová, Z. a kol.: Biografický slovník mesta Poprad. Poprad 2004, 139 s.

Foto- Repro: M. Argalács, A. Ježíková - Fotoarchív Podtatranského múzea v Poprade

 


 

Pripomíname si v mesiaci september ...

 

100. výročie úmrtia:


MUDr. Michal GREISIGER, zomrel 10. septembra 1912 v Spišskej Belej

lekár, prírodovedec, botanik, zoológ, archeológ, paleontológ

 

images/stories/pripominame_si/september/m. greisiger.jpgNarodil sa v decembri 1851 v roľníckej rodine. Základnú školu navštevoval v Stráňach pod Tatrami, rodnej obci. Stredoškolské vzdelanie získal na gymnáziu v Kežmarku (1872). Medicínu študoval na univerzite vo Viedni a  Budapešti, kde štúdium ukončil (1877). Od roku 1878 pôsobil v Spišskej Belej , kde si otvoril lekársku prax. Bol praktickým lekárom a závodným lekárom v tabakovej továrni. V 1883 sa stal hlavným mestským lekárom. Venoval sa hlavne zdravotníckej osvete, najmä boju proti fajčeniu a alkoholizmu, komunálnej politike, prispel k vybudovaniu vodovodu a kanalizácie v meste Spišská Belá a  rozvoju turistiky. Zaoberal sa aj vlastivedným výskumom. Intenzívne sa venoval najmä botanike, zoológii,  archeológii (objavil napr. lokalitu Burbrich východne od Veľkej Lomnice), peleontológii a kultúrnej  histórii Spiša. Zakladal herbáre, pri svojom dome zriadil botanickú záhradu s  liečivými rastlinami, ktorú využíval aj vo svojej lekárskej praxi. Pozoroval život vtákov, správy zasielal do ornitologického ústavu v Budapešti. Všímal si život vysokej zveri vo Vysokých Tatrách, skúmal ryby v prítokoch Popradu a Dunajca a jaskynnú faunu. Je po ňom pomenovaný slepý ráčik - Lipuru Greisigeri Biró, z Belianskej jaskyne, ktorého objavil. Vlastnil bohatú zbierku vtákov, chrobákov a motýľov z tatranskej oblasti, archeologickú zbierku s nálezmi z doby kamennej a bronzovej z Popradskej kotliny, paleontologickú zbierku s nálezmi z Gánoviec. Niektoré svoje zbierky daroval Karpatskému múzeu v Poprade. V roku 1951 odkúpilo od jeho dcéry, súbor prírodovedných zbierok, Múzeum v Kežmarku. Výsledky svojich aktivít a pozorovaní publikoval v miestnej i v zahraničnej tlači. Bol zakladajúcim členom  a funkcionárom Uhorského  karpatského spolku. Ešte pred postavením budovy Karpatského múzea v Poprade, zhromažďoval exponáty do jednotlivých oddelení múzea a bol  zvolený za kustóda zoologického oddelenia. V 1887 bol autorom prvej stálej zoologickej expozície múzea. V muzeálnom parku (spoločne so Samuelom Weberom) vysadil tatranské alpínky a horské dreviny.  Od roku 1881 bol členom  Rakúsko - Uhorskej ornitologickej spoločnosti a zároveň aj spravodajcom Ornitologického ústavu v Budapešti. Bol dlhoročným členom a predsedom Rybárskeho spolku Popradskej kotliny.

Dielo (výber): Die Vögel von Belá und Umgebung, Jahrbuch des UKV, 11, 1884, s.  70 - 95;  A  Poprád - Dunajecz vidékének halászata és halai. Tamže s. 152 - 169; Käsmark in dar Steinzeit. Karpaten Post, 1890, s. 25, 26; A Nagy- lomnitzi fölfvár. Jahrbuch des UKV, 22, 1895, s. 130 - 134; Die Gross- lomnitzer Burg, Jahrbuch des UKV, 23, 1896, s. 136 - 139; Tátravidéki müvelödéstörténeti adalékok. Kulturnohistorisches aus der Tatragegend. A Magyarországi Kárpátegysület évkönyve 24, 1897, s. 97 - 103; Die interglacialen Cultur-Schichten vom Menschen in Gánoczer Steinbruche. A Szepesi orvosok és gyógyszerészek Egyesület évkönyve 1901, Késmárk, 1902; Tátravidéki palaeolithikus kulturrétegekröl. A Magyar orvosok és természtvizsgálók 33 vándorgyülésének történeti vázlata és munkalátai. Budapest 1906, s. 226 - 232; A Gánóczi Hradek“ 50 000 év elötti oszlopépitményeiröl. A Szepesi orvosok és gyógyszerészek Egyesület évkönyve 1906. Késmárk 1906, s. 1 - 7, 41 - 46.

Autorka rubriky(napísala): Bc. PhDr. Magdaléna Bekessová

Zdroj:

Baráthová, N. a kol.: Osobnosti Kežmarku 1206 – 2009. Kežmarok 2009, 335 s.

Kollárová, Z. a kol.: Biografický slovník mesta Poprad. Poprad 2004, 139 s.

Foto: A. Ježíková, Fotoarchív Podtatranského múzea v Poprade

 

 

 

Pripomíname si v mesiaci august ...


125. rokov od otvorenia expozícií Karpatského múzea v Poprade


KARPATSKÉ MÚZEUM, 6. august 1887


Rok 2012 je pre Podtatranské múzeum v Poprade bohatým na výročia a jubileá (udalosti, osobnosti) súvisiace s históriou múzea. V júli sme si pripomenuli 130. výročie sprístupnenia prvých muzeálnych zbierok Tatranského múzea vo Veľkej a v tomto mesiaci, 6. augusta je to 125. výročie otvorenia prvých expozícií verejnosti v samostatnej budove Karpatského múzea v Poprade (súčasné sídlo Podtatranského múzea v Poprade).

Po márnej snahe vedenia a muzeálnej komisie Uhorského karpatského spolku (ďalej UKS) postaviť spoločnú budovu oboch spolkových múzeí(Tatranského a Karpatského) v blízkosti železničnej stanice Poprad – Veľká, bol v roku 1885 položený základný kameň budovy Karpatského múzea v Poprade. Stavba podľa projektu architektov Kundu a Jakabfyho z Budapešti, bola dokončená v auguste 1886. Pozemok na jej výstavbu daroval popredný člen UKS, nadšenec múzea a jeho dlhoročný neúnavný podporovateľ, majiteľ turistického parku v Poprade, images/stories/pripominame_si/august/karpatsk mzeum v poprade 1887.jpgDávid Husz. 6. augusta 1887, v deň výročia založenia UKS (10.8.1873) boli v novopostavenej budove múzea verejnosti sprístupnené zbierkové predmety z histórie, archeológie, numizmatiky, botaniky, zoológie a etnograficko-turistické zbierky. Slávnostná udalosť bola vo večerných hodinách spojená s tanečnou zábavou a lotériou, ktorej výťažok bol určený na podporu stavebného fondu múzea. V čase otvorenia múzea pre verejnosť, evidovalo 8 985 kusov zbierkových predmetov. Expozíciu praveku a numizmatiky inštaloval učiteľ Alexander Münich. Historické a etnografické zbierky zoradili Alexander Münich, Samuel Weber a Karol Wünschendorfer. Turistické zbierky usporiadal levočský učiteľ František Dénes. Popisky vyhotovil zdarma kníhkupec a kníhtlačiar Jozef Schmidt. Ako prejav vďaky manželom Huszovým, viseli na čestnom mieste ich portréty, ktorých autorom bol A. Eybl. Na rozšírenie prezentácie botanických zbierok múzea, bola plánovaná úprava muzeálneho parku, v ktorom boli postupne vysádzané rôzne dreviny z tatranskej a podtatranskej oblasti. V roku 1888 daroval a vysadil v muzeálnom parku 30 stromov a kríkov nadlesný Karol Gruber. Karpatské múzeum v Poprade sa v ďalších rokoch činnosti vyprofilovalo na významnú vedeckú a kultúrnu inštitúciu nielen v Poprade, ale celom karpatskom regióne.

 

Foto:  Budova Karpatského múzea v Poprade, r. 1887


 

140. výročie narodenia


Tobias FISCHL, narodený 14. augusta 1872, Rakúsko


Pochádzal z Rakúska. Ordinovaný v roku 1898, inštalovaný do Veľkej v roku 1904.

Okrem funkcie evanjelického farára podporoval vzdelávanie žiakov, bol členom školského kuratória. Venoval sa tiež kultúrnej a spolkovej činnosti, bol predsedom dobrovoľného hasičského zboru, kustódom Tatranského múzea vo Veľkej, od roku 1921 mužského spevokolu vo Veľkej, Hospodárskeho Casina , spolku Deutsche Kulturverband. Bol členom Spišsko-Nemeckej strany a ako poslanec za túto stranu bol členom obecného a okresného zastupiteľstva, vykonával rozsiahlu charitatívnu činnosť. Neovládal slovenský jazyk, a po vzniku republiky nebol schopný poskytovať svoje profesionálne služby v úradnom jazyku. V januári 1936 odišiel do dôchodku a verejného života sa už nezúčastňoval.

Tobias Fischl zomrel v roku 1957 vo Veľkej, kde je aj pochovaný.

 


60. výročie narodenia


Mária BARANOVÁ, narodená 17. augusta 1952 v Hôrke


images/stories/pripominame_si/august/m. baranov.jpg

Mária Baranová nastúpila do Podtatranského múzea v Poprade na miesto dokumentaristu – fotografa v roku 1972. Počas takmer 32 ročného pôsobenia v tejto kultúrnej inštitúcii svojou profesionálnou prácou a povahovými vlastnosťami patrila k oporám pracovného kolektívu. V čase jej začiatkov evidoval fotoarchív múzea okolo šesť tisíc kusov negatívov. O tridsať rokov neskôr  takmer dvadsaťpäť tisíc. S každodenným spolupracovníkom – fotoaparátom, pracovala vždy s láskou a citom, či fotila v ateliéri, alebo v teréne. Hodiny zatvorená vo fotokomore, vyvolávala  všetky čiernobiele filmy a sama zhotovovala čiernobiele fotografie. S fotografickým objektívom  pracovala profesionálne, pred stlačením spúšte vždy ešte skontrolovala správny uhol, či svetlo. Jej rukami prešli stovky filmov, tisícky negatívov a fotografií. Fotografovala zbierkové predmety, všetky aktivity múzea – výstavy, expozície, kultúrno-výchovnú činnosť,  udalosti i návštevy významných hostí. Mala mimoriadne výtvarné a estetické cítenie, dar vidieť svet okolo seba umeleckým pohľadom. Plne túto schopnosť využívala pri fotografovaní podtatranskej prírody alebo zákutí a života podtatranských miest a obcí. Výtvarne dotvárala pripravované expozície, či výstavy. Zhotovovala fotografie všetkých veľkostí, od tzv. náhľadoviek cez klasické fotky pohľadnicového rozmeru až po veľkoplošné, tónované fotografie umiestnené v stálych expozíciách, alebo výstavách múzea. Fotografie Márie Baranovej nájdeme aj v mnohých publikáciách, brožúrach, monografiách, diplomových prácach, novinách atď.

Vyberáme : Ľud hornádskej doliny, Podtatranské múzeum Poprad 1876 – 1996, Dejiny Popradu, Obec Hranovnica, Veľká 1268-1998, Tatry a Podtatranská oblasť, Dejiny obce Spišská Teplica, Tatry v boji a v odkaze SNP 1944 -2004, Biografický slovník mesta Poprad, Batizovce. Mária Baranová mala ešte veľa pracovných plánov. Žiaľ predčasne pretrhnutá niť života jej ich už nedovolila naplniť. Zomrela 7. júla 2004 v Hôrke.

 

 

Autorka (napísala): Bc. PhDr. M. Bekessová

Foto, repro: M. Bekessová, A. Ježíková

Zdroj:

Archív Podtatranského múzea v Poprade.

Bekessová, M.: Vývoj a profilácia Podtatranského múzea v Poprade 1876 – 1960. Záverečná práca, Bratislava 2000. 120 s.

Kollárová, Z. a kol.: Biografický slovník mesta Poprad. Poprad 2004. 238 s.

 


Pripomíname si v mesiaci júl ...


130. výročie sprístupnenia múzejných zbierok Tatranského múzea vo Veľkej

Tatranské múzeum  vo Veľkej

 

Po založení Uhorského karpatského spolku (1873, Starý Smokovec, ďalej UKS)) sa jednou z hlavných úloh prvého turistického spolku v Uhorsku stalo založenie spolkového múzea. Aktívnymi členmi spolku boli aj poprední obyvatelia Veľkej (obchodníci, učitelia, lekári, bohatí gazdovia, majitelia menších firiem, remeselníci a ďalší, ktorí si uvedomovali význam a prínos múzea pre túto podtatranskú obec. Očakávania sa začali napĺňať po založení spolkového múzea (1876, Kežmarok). Od začiatku bolo problémové umiestnenie sídla múzea. V meste Kežmarok sa nepodarilo získať vhodné priestory , vtedy na scénu prichádzajú zástupcovia ďalších dvoch podtatranských mestečiek Veľkej a Popradu. Vedenie UKS sa nevedelo rozhodnúť kam umiestni, prípadne kde postaví účelovú budovu múzea, v Poprade alebo vo Veľkej ?  11. augusta 1881 na zasadnutí obecnej rady založili podporovatelia muzeálnej myšlienky vo Veľkej, Aurel Viliam Scherfel, Dr. Eduard  Daits, Kornel  Krompecher, Ladislav  Krompecher, Edmund Emericzy, Rudolf Danhauser, Ján Husz, Dr. Karol Kurimský, Eduard  Blasy  Spoločnosť Velického Tatranského múzea s cieľom zriadiť múzeum zamerané na dokumentáciu prírody a histórie Vysokých Tatier. Predsedom spoločnosti sa stal Dr. Eduard Daits. 2. júla 1882, pred 130. rokmi, boli sprístupnené  prvé  múzejné zbierky Tatranského múzea v skromných priestoroch evanjelickej fary vo Veľkej (foto č. 1), neskôr v priestoroch mestského domu, hostinca, materskej školy (detskej opatrovne). 7. marca 1883 schválilo Štatút  Spoločnosti Velického Tatranského múzea Uhorské  kráľovské ministerstvo vnútra. Obsahoval 18 bodov. Cieľom spolku bolo udržanie a zveľadenie už existujúceho múzea, rozšírenie  a zatriedenie zbierok na vedeckom podklade  a ich prezentácia pre školy a návštevníkov z radov verejnosti. Výkonnými pracovníkmi spolku boli prezident - tajomník spolku, riaditeľ múzea (Aurel Viliam Scherfel), odborní vedúci jednotlivých oddelení múzea, pokladník, sekretár (Rudolf  Danhauser). Všetky funkcie boli čestné. V roku 1884 vyšla dvojjazyčne (maďarsky, nemecky) Výročná správa múzea, ktorá podrobne opisovala situáciu v múzeu, počty a zoznamy zbierok, mená darcov. Mala 111 strán (foto č. 2). Riaditeľ múzea Aurel Viliam Scherfel (foto č. 3) pravidelne publikoval informácie o činnosti múzea aj v regionálnej tlači (Karpathen Post, Zipser Bote). V múzeu sa sústreďovali  vzácne zbierky z prírodovedného výskumu Vysokých Tatier, mineralogické, botanické, kultúrno-historické, umelecko-priemyselné, numizmatické a etnografické. Rýchlo sa rozrastala aj knižnica múzea. K pravidelným darcom patrili významné miestne rodiny, napríklad rodina Krompecherová,  Scherfelová, Adriányi – Szászová, a ďalší. V auguste  1885 navštívila Tatranské múzeum  arcikňažná Klotilda so sprievodom. Prezrela si expozície, botanickú záhradu a zapísala sa do knihy návštev. V roku 1892 (120. výročie) bola sprístupnená v dvoch miestnostiach múzea etnografická expozícia - Spišská izba (foto č. 4), zariadená dobovým nábytkom a pracovnými nástrojmi na spracovanie ľanu. Predmety daroval a zostavil Ladislav Krompecher. Prvá svetová vojna znamenala takmer úplné zastavenie činnosti múzea, pracovníci narukovali a múzeum malo vážne finančné problémy.

Po vzniku Československej republiky (1918) správcovstvo múzea prebrala obec Veľká. 29. októbra 1922  sa konalo  valné zhromaždenie Múzejného spolku Tatranského múzea. Účastníci odhlasovali zmenu stanov  múzejného spolku v zmysle uplatnenia štátneho jazyka. Do správy spolku zvolili väčšinu členov Klubu československých turistov. Ročný príspevok člena múzejného spolku bol 5.- korún. Do nového výboru spolku boli zvolení pomerným zastúpením piati Slováci, piati Nemci a piati Maďari. Správcom múzea sa stal Dr. Eduard Daits. Niekoľkokrát  počas svojej existencie muselo múzeum čeliť snahám a pokusom o premiestnenie do Vysokých Tatier, Popradu, Levoče. V roku 1926 odkúpila za 150 000.- korún obecná rada Veľkej pre potreby Tatranského múzea, jednu z turistických budov v Krompecherovom parku, oproti zastávke elektrickej dráhy do Tatier. Obec si na zaplatenie požičala 65 000.- korún a na adaptáciu budovy ďalších 24 750.- korún. Tatranské múzeum tak získalo po dlhoročnom úsilí zodpovedajúce priestory na prezentovanie  bohatých zbierok (foto č. 5). 17. júla 1927 bola v múzeu otvorená Tatranská výstava. Okrem fotografií Karola Plicku, Michala Guhra a ďalších, národopisných zbierok si návštevníci mohli pozrieť viac ako 300 výtvarných prác maliarov Jána Hálu, Karola  Sovánku, Andora Borútha, Otakara Štáfla, Ferdinanda  Katonu a ďalších. Na prízemí vystavovala Masarykova letecká liga rôzne exponáty súvisiace s letectvom. Po založení Sväzu slovenských múzeí v roku 1939 bolo Tatranské múzeum vo Veľkej zaradené spolu s ďalšími piatimi múzeami do štvrtej (poslednej) skupiny s ročným najnižším členským príspevkom 100.- korún. Počas druhej svetovej vojny boli od júna 1941 expozície zatvorené a na základe nariadenia Ministerstva školstva a národnej osvety č. 133/41 vybrané zbierkové predmety (okolo 550 kusov) uschované v pivničných priestoroch. Od 1.  júla 1942 boli opäť vystavené a sprístupnené verejnosti. Správcom múzea bol veľký podporovateľ múzea a starostlivý kustód  Ernest Krompecher, dozor vykonávala slečna Wraná, pokladníčkou  bola Sára  Konczová. Otváracie hodiny múzea boli iba počas letnej sezóny od 15. júna do 15. októbra, každý deň od 8.00 – 12.00 a od 14.00 – 18. 00 hodiny. Nemecká armáda pri prechode frontu v januári 1945 vyhodila do vzduchu most cez Velický potok v bezprostrednej blízkosti budovy múzea, ktorá bola značne poškodená, okná a vitríny porozbíjané, zbierky porozhadzované a zničené. Dielo skazy dokončili sovietski vojaci. Tatranské múzeum vo Veľkej sa na konci vojny ocitlo v troskách. Nariadením SNR č. 51/1945 , ktorým boli zrušené spolky, 26. júla 1945 uznesením č. 349/1945 zlúčil Okresný národný výbor v Poprade Karpatské múzeum v Poprade a Tatranské múzeum vo Veľkej do jednej inštitúcie s názvom Tatranské múzeum okresu Popradského, súčasné Podtatranské múzeum v Poprade.

 

Autorka článku (napísala):  Bc. PhDr. Magdaléna Bekessová

Zdroj:

Bekessová, M.: Vývoj a profilácia Podtatranského múzea v Poprade 1876 – 1961.

Záverečná práca, Bratislava 2000. 120 s.

Bekessová, M.(zost.): Podtatranské múzeum v Poprade 1876 – 2006. Monografia pri príležitosti 130. výročia založenia múzea , Poprad 2006. s. 7 - 45 .

 

Zoznam fotografií:

 

 

 

Foto č. 1: Budova bývalej evanjelickej fary, prvé sprístupnenie zbierok múzea.

 

 

 

images/stories/pripominame_si/jul/02 sprva o innostir. 1884.jpg

 

 

 

Foto č. 2: Tatranské múzeum vo Veľkej. Správa o doterajšej činnosti. Veľká 1884. Titulný list.

 

 

 

 

images/stories/pripominame_si/jul/03 a.v. scherfel.jpg

 

 

 

Foto č. 3:  A.V. Scherfel

 

 

 

 

images/stories/pripominame_si/jul/04 spisk izba.jpg

 

 

Foto č. 4:  Spišská izba

 

 

 

images/stories/pripominame_si/jul/05 budova mzea 1926-1945.jpg

 

 

Foto č. 5:  Budova Tatranského múzea 1926 – 1945

 

 

 

Foto:

Alica Ježíková (2, 3), repro (1, 4, 5) Fotoarchív Podtatranského múzea v Poprade

 

 

 

 

 

 


Pripomíname si v mesiaci jún ...


80. výročie narodenia:

Peter ŠVORC, PhDr., narodený 6. júna 1932 v Štrbe

etnograf, múzejník, kultúrno - osvetový pracovník


images/stories/pripominame_si/jun/peter vorc.jpgVzdelanie získal na meštianskej škole vo Važci. Popri zamestnaní vyštudoval Strednú knihovnícku školu v Bratislave (1966), v 1973 ukončil štúdium etnografie a folkloristiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, akademický titul PhDr. získal v roku 1974. Celý svoj život pracoval v oblasti kultúry. Od roku 1951 bol pracovníkom a od 1954 riaditeľom Okresného domu osvety v Liptovskom Hrádku. V rokoch 1962 - 1964 pracoval ako inšpektor kultúry ONV v Liptovskom Mikuláši a 1964 - 1968 v Poprade. V období rokov 1968 - 1974 bol riaditeľom Okresného osvetového strediska  v Poprade. Od 2. 1. 1974 zastával popri práci etnografa aj funkciu riaditeľa Podtatranského múzea v Poprade až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1994. Popri svojich pracovných povinnostiach sa mimoriadne aktívne venoval  kultúrno-osvetovej a organizačnej činnosti. Okrem iného bol členom výboru Slovenskej národopisnej spoločnosti pri Národopisnom ústave SAV v Bratislave, predsedom východoslovenskej pobočky tejto spoločnosti v Košiciach, členom výboru Krajskej muzeálnej rady, dlhoročným členom Matice slovenskej atď. Organizačne zabezpečoval a sám realizoval národopisné výskumy, v roku 1953 stál pri zrode Folklórneho festivalu Východná, neskôr Vansovej Lomničky, Zamagurských folklórnych slávností, vianočných programov v rodnej Štrbe a iných. V roku 1990 inicioval založenie etnografického odboru MS a stal sa jeho predsedom. Jeho zásluhou, vo funkcii riaditeľa Podtatranského múzea v Poprade, bola vykonaná generálna oprava - rekonštrukcia pôvodnej budovy múzea a výstavba novej prístavby múzea v Poprade(1978 – 1986), rekonštrukcia budovy a sprístupnenie expozícií verejnosti v Spišskej Sobote(1974 – 1978), zakúpenie budov modrotlačiarskej dielne E. Montška v Hranovnici (1980), pokračovala intenzívna spolupráca s katedrou archeológie a katedrou etnografie FF UK v Bratislave, atď. Pravidelne a často publikoval. Bol autorom niekoľkých samostatných publikácií (monografií) a zostavovateľom vedeckých zborníkov, množstva odborných článkov, štúdií, televíznych a filmových scenárov, expozícií a výstav. Bol iniciátorom a zodpovedným redaktorom vlastivednej prílohy Podtatranských novín Ozveny histórie, ktoré vychádzalo v spolupráci s Podtatranskými novinami. Bol nositeľom mnohých ocenení.

Dielo (výber):

Východná - slávnosti piesní a tancov. Banská Bystrica 1963. 82 s.; Štrbská svadba. Košice 1971, 50 s.; Štrba. Košice 1979, 300 s.; Štrba. Súpis príspevkov k 700. výročiu založenia obce. Prešov 1980. 64 s.; Sprievodca po expozíciách Podtatranského múzea v Poprade. Poprad 1985.; Štrba  obec pod Tatrami. Košice 1988.; (televízne scenáre): Štrbská svadba. 1971; Jan Hála, maliar podtatranského ľudu. 1977; Múzeum bez kráľov. 1977; Vinšujem Vám tieto sviatky. 1982; (spoluautor):  A  živý si bol a budeš. Poprad  1969; Východná. Martin 1972; Liptovská Teplička. Košice 1973; Východná - obrazová publikácia. Martin 1981; Národný park Nízke Tatry. Banská Bystrica 1987,  60 s.; Ľud hornádskej doliny. Košice 1989, 534 s.; Popradská kotlina v dávnej minulosti. Košice 1991. 66 s.; Rodné hrudy. Poprad 1991.

Peter Švorc zomrel v Štrbe, 15. januára 1995 vo veku 63 rokov.


360. výročie narodenia:

Ján BROKOFF ( Brokof),  narodený  23. júna 1652 v Spišskej Sobote

sochár, rezbár

Syn spišskosobotského obuvníka Ondreja Brokoffa. Základné vzdelanie získal v rodisku, umelecké od 1675 na vandrovkách po Spiši, Čechách a Bavorsku. Je považovaný za predstaviteľa českého sochárskeho baroka, hlavne jeho ranobarokového obdobia. Predlohy svojich postáv čerpal z gréckej mytológie. Vytvoril množstvo sakrálnych diel, alegórií a pod. Jeho prvým veľkým dielom bola socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú 1683 umiestnili na Karlovom moste v Prahe. Jeho ďalšie diela sú na manětínskom  cintoríne, v kláštereckom parku, na nádvorí zámku  Červený Hrádok a v tachovskom kostole Panny Márie. Od 1692 žil v Prahe, kde bol 1693 na zozname mešťanov Starého Mesta. Založil významnú sochársku a rezbársku dielňu. Práce signoval vlastným menom do roku 1715. Po jeho smrti dielňu viedla vdova Alžbeta so synom Ferdinandom Maximiliánom, ktorý svojím dielom predstihol otcove umenie. Sochárom bol aj najstarší syn Michal Ján Jozef . Jeho diela majú jasnú kompozíciu, a hoci sám nedosiahol vrcholnú umeleckú úroveň, z jeho dielne vyšli neskôr dokonalé diela českého barokového umenia.

Zomrel v roku 1718 v Prahe.

Dielo:

Sv. Ján Nepomucký (1681-82), Karlov most, Praha; Sv. Vít ( 1684-85), cintorínsky kostol sv. Barbory, Manětín; Saturnov kozub (1689-90), zámok Libochovice; Sv. Vít (1692), kostol Nabovzatia P,Márie, Tachov; Pieta (1692), Karlov most, Praha; Kristov hrob (1706); Mariánsky stĺp (1706), Broumov; Sv..  Jozef (1706-07), Karlov most, Praha; Sv. Kajetán (1709), Sv. František Borgia (1710).

Na dome č. 1165 v Spišskej Sobote je umiestnená bronzová pamätná tabuľa, pripomínajúca jeho miesto narodenia, jej autorom je Imrich Svitana.

images/stories/pripominame_si/jun/pt j. brokoff ss.jpg





dom v Spišskej Sobote, na ktorom je umiestnená pam. tabuľa


images/stories/pripominame_si/jun/pamtn tabua j. brokoff.jpg

 







pamätná tabuľa – detail



 

Autorka rubriky(napísala: Bc. PhDr. M. Bekessová


Zdroj:

Archív Podtatranského múzea v Poprade

Kollárová, Z. a kol.: Biografický slovník mesta Poprad. Poprad 2004, 139 s.


Foto: M. Baranová, A. Ježíková, Fotoarchív Podtatranského múzea v Poprade





Pripomíname si v mesiaci máj ...


110. výročie narodenia

Eugen BOHUŠ, JUDr., narodený 3. mája 1892 v Brezne

verejný činiteľ, archivár, správca múzea, publicista


images/stories/pripominame_si/maj/p8130230.jpgPochádzal z advokátskej rodiny.  Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Rimavskej Sobote, právo  študoval na univerzite v Cluji, (Rumunsko) a v Budapešti, kde v 1915 získal titul JUDr. Demobilizoval v roku 1920 ako nadporučík československej armády. V rokoch 1926 – 1927 bol hlavným župným notárom Župy podtatranskej so sídlom v Liptovskom Mikuláši. 1928 – 1930 pracovníkom Okresného úradu v Rožňave, 1930 – 1933 okresným náčelníkom v Stropkove, 1933 – 1941 okresným náčelníkom na okresnom úrade v Levoči a Spišskej Novej Vsi, v 1941 – 1945 okresným náčelníkom v Poprade. V povojnových rokoch (1945 – 1951) bol vedúcim úradu a tajomníkom Dočasnej správnej komisie, neskôr okresný národný výbor (ONV). Celý život sa aktívne zúčastňoval kultúrno-spoločenského života vo všetkých mestách, kde pôsobil. Z jeho aktivít vyberáme niekoľko príkladov. Od roku 1929 bol členom Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti. V roku 1940 bol predsedom spolku Liga proti TBC, čestným predsedom Hockey club Tatry, Červeného kríža, Okresnej starostlivosti o mládež, Včelárskeho spolku v Levoči, od 1946 člen výboru Slovenskej národnej knižnice. V júli 1945 bolo z jeho iniciatívy zriadené ONV v Poprade jedno, spoločné Tatranské múzeum okresu Popradského v Poprade (zlúčením dovtedy spolkových múzeí Tatranského múzea vo Veľkej a Karpatského múzea v Poprade). Eugen Bohuš bol správcom a riaditeľom múzea do roku 1949 (od 1945, člen výboru Slovenskej muzeálnej rady). V máji 1951 bol poverený vedením okresného archívu. Významnou mierou sa zaslúžil o rozvoj archívnictva v Poprade, zaoberal sa predarchívnou starostlivosťou v obciach okresu. Výsledky svojej odbornej práce pravidelne publikoval. Spracoval napríklad históriu niektorých miestnych podnikov ako Vagónka, Pivovar, Tatramat a ďalšie. Vypracoval návrh na územné osamostatnenie Vysokých Tatier a administratívne pripravoval podmienky na založenie TANAP-u. V roku 1955 mu Rada ONV v Poprade udelila čestné uznanie.

JUDr. Eugen Bohuš zomrel pred 35  rokmi, 19. apríla 1977. Pochovaný je na cintoríne v Poprade – Veľkej.



190. výročie narodenia

Viliam ROXER, narodený 8. mája 1822 v Poprade

lesník, lesný inšpektor


Študoval na stredných školách Poprade, Miškovci a Levoči, na Lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici a na Vysokej škole technickej vo Viedni. Bol lesným praktikantom na panstve kniežaťa Coburg - Kohary, od 1842. Aktívne sa zúčastnil revolúcie 1848/1849 v maďarskej domobrane a v Cornidesovom spišskom streleckom pluku. Neskôr pôsobil na viacerých veľkostatkoch v Satmárskej a Abovskej župe. V 1856 – 1882 bol lesným a poľnohospodárskym inšpektorom na majetku grófa Telekiho. Pozemková reforma ho zastihla vo funkcii inšpektora lesov v Košickej a Banskobystrickej župe. Roky na dôchodku prežíval v Košiciach, kde sa aktívne zúčastňoval verejného života ako člen mestského zastupiteľstva od roku 1884. Bol funkcionárom Spolku na ochranu zvierat, členom výboru Uhorského karpatského spolku, predsedom Spolku domobrancov. Od roku 1856 sa neúspešne pokúšal o zostavenie a vydanie uhorského lesníckeho slovníka. Často prednášal a od 1867 pravidelne prispieval do časopisov Zipser Anzeige, Zipser Bote a Kaschauer Zeitung.

Zomrel 6. februára 1906 v Košiciach.


230. výročie narodenia

Jakub MELCER (MELTZER, MELZER), narodený 16. mája 1782 v Poprade

evanjelický farár, historik, biograf, etnograf, básnik


Pochádzal z rodiny remeselníka. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, teológiu v Bratislave, v rokoch 1804 – 1807 na univerzite v Jene. Od 1807 evanjelický farár v Majerke a v 1811 – 1836 v Lomničke. Venoval sa histórii, geografii a etnografii Spiša. Skúmal historický vývoj a tradície spišských Sasov, ku ktorým sa ako predkom, hlásil. Výsledky historicko-topografických výskumov pravidelne publikoval v periodikách Hesperus, Vaterländischer Blätter, Tudományos Gyüjtemény, Pannónia, Topograpfische Archiv a inde. Systematicky študoval etnografický materiál, ktorý mu slúžil na objasnenie niektorých tém z dejín osídľovania, kultúry a života najmä nemeckého etnika na Spiši. Patril k prvým etnografom, teoretikom na našom území. Etnografiu považoval za významnú súčasť národnej histórie. Písal práce o výrazných osobnostiach uhorských dejín a Spiša, čím sa stal priekopníkom biografie na Slovensku. Písal básne, náboženskú literatúru (kázne), čítanku pre cirkevné ľudové školy, zbieral spišské povesti, ktoré spracoval a vydával v podobe romantických balád. Jakub Melcer bol naklonený nenaplnenej láske medzi barónkou Babettou von Wieland a pedagógom a spisovateľom Jánom Chalúpkom.

Dielo (výber): Der ungarische Zipser Sachse in seiner wahren Gestalt (Uhorský spišský Sas vo svojej pravej podobe), Lipsko, 1806; Der graue Hans oder der Greis in der Fauerhöhle (Sivý Hans alebo starec v Ohnivej jaskyni), 1918; Topograpfische und historishe Bemerkungen über manche Städte, Dörfer und Ruinen im Poppertal (Topografické a historické poznámky ku niektorým mestám, dedinám a ruinám v údolí rieky Poprad), Viedeň, 1819; Gedichte (Básne), Košice, 1820; Das Zipser Komitat (Spišská župa), Viedeň, 1821; Biographien berühmter Zipser (Životopisy slávnych Spišiakov), Košice, 1832;



Autorka článku (napísala): Bc. PhDr. Magdaléna Bekessová


Zdroj:

Baráthová, N. a kol.: Osobnosti Kežmarku 1206 – 2009. Kežmarok 2009. 336 s.

Glosíková, V.: Die deutschsprachige Literatur der Zips im 19. und 20. Jahrhundert. In: Švorc, P. (zost.): Spiš v kontinuite času. Prešov – Bratislava – Wien 1995, s. 269 – 271

Kollárová, Z. a kol.: Biografický slovník mesta Poprad. Poprad 2004. 238 s.


Foto: Fotoarchív Podtatranského múzea v Poprade




Pripomíname si v mesiaci apríl ...


100. výročie narodenia:


František GIBALA, narodený 5. apríla 1912 v Krajnej Poľane, okr. Svidník

akademický sochár

tvoril pod umeleckým menom Fraňo Gibala


Študoval na Štátnej priemyselnej škole kameňo-sochárskej v Hořiciach (1928- 1933) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1933-1937). Po návrate zo študijného pobytu v Paríži, pôsobil ako profesor na štátnej priemyselnej škole v Prešove (1939 -1940), potom v Bratislave. Vo svojom diele obsiahol takmer všetky sochárske žánre a disciplíny, pracoval aj na cirkevných objednávkach. Ťažiskom bola monumentálna tvorba, kde sa sústredil na pamätníkovú a pomníkovú tvorbu . Venoval sa aj tvorbe sochárskych podobizní, ktoré boli plné lyrizmu a slohovej disciplíny. Zúčastnil sa na viacerých reprezentačných výstavách slovenského umenia v rôznych európskych krajinách a v USA.

Zomrel v Bratislave (8. september 1987).

Z jeho rozsiahleho diela vyberáme:

Poprad -  sochy a reliéfy v interiéri kostola Sedembolestnej Panny Márie (1939-1949), socha Človek, príroda a skaly (1968), umiestnená pred hotelom Gerlach.

Ďalšie práce: socha Ľ. Štúra v Levoči, Mesto Vysoké Tatry, časť  Starý Smokovec - súsošie Víťazstvo práce, Tokajík - Návrat do vypálenej obce, tiež  Prešov, Svidník, Bratislava, Trenčín.

images/stories/pripominame_si/april/p3287076_1.jpg









Človek, príroda a skaly, socha pred hotelom Gerlach


220. výročie úmrtia:


Samuel AUGUSTÍNI AB HORTIS, ml., zomrel 10. apríla 1792 v Spišskej Sobote

evanjelický farár, pedagóg, prírodovedec


Pochádzal z významnej spišskej rodiny. Bol vnukom kežmarského lekára Kristiána Augistíniho, ktorý bol osobným lekárom (1627 – 1638) kráľa a cisára Ferdinanda II. Po jeho smrti využíval jeho služby – konzultácie,  aj Ferdinand III. Kristián Augustíni bol cisárom za svoje služby povýšený (1631) do šľachtického stavu s predikátom „ab Hortis“ (zo záhrad).

Otcom Samuela ml. bol Samuel Augustíni ab Hortis starší, evanjelický farár v Gerlachove, Poprade a Veľkej Lomnici. Kňazské povinnosti vykonával 43 rokov. Vo Veľkej Lomnici, kde žil, sa 26. 8. 1729 narodil syn Samuel mladší. Do školy chodil v Lomnici, Poprade, Kunovej Teplici, Levoči a Prešove. Vo Wittenbergu, Griefswalde a Berlíne študoval teológiu a prírodné vedy. V 1758 prišiel do Kežmarku, aby vykonával funkciu zástupcu riaditeľa a učiteľa matematiky a filozofie na evanjelickom gymnáziu. Od 1761 pôsobil ako evanjelický farár v Spišskej Sobote a Strážach pri Poprade. Miesto prijal hlavne z finančných dôvodov, ale aj pre dostatok voľného času, ktorý venoval záľube – prírodným vedám, hlavne geológii a mineralógii. Vlastnil rozsiahlu mineralogickú zbierku. Pravidelne publikoval vo vedeckých časopisoch. Napísal aj samostatnú topografickú prácu Topografický opis rieky Poprad alebo Popper na Spiši (1782). Vyšla až v roku 1900, zásluhou Rudolfa Webera, v kežmarskom Sauterovom vydavateľstve. Samuel ml. ja autorom prvej štúdie (séria 39 článkov) o Cigánoch v Uhorsku, ktorá pod názvom O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsoboch života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov (Zigeuner) v Uhorsku, vyšla v časopise Allergnädigst privilegierte anzeigen aus sämtlich kaiserlich-Königliche Erbländern (1775 – 1776). Štúdia je významným zdrojom informácií o živote Rómov vo vtedajšom Uhorsku a Sedmohradsku. So slovenským prekladom a predslovom Viery Urbancovej , práca vyšla dvojjazyčne (aj v nemčine) pod názvom: Samuel Augustini ab Hortis – Cigáni v Uhorsku 1775. Bratislava 1995.

Samuel Augustíni ab Hortis, ml. bol tiež vedúcim činiteľom spišskej pobočky prešovskej slobodomurárskej lóže.




100. rokov od potopenia TITANICU, 14. – 15. apríl 1912


Na svojej prvej plavbe zo Southamptonu (Anglicko) do New Yorku (USA) sa potopil zaoceánsky parník Titanic, dovtedy najväčšia a najluxusnejšia loď na svete. Patrila anglickej lodiarskej spoločnosti White Star Line. Po kolízii s ľadovcom v nedeľu 14. apríla 1912 o 23.40 h južne od Veľkej newfoundlandskej plytčiny(Atlantický oceán) sa parník v pondelok 15. apríla 1912 o 02.20 h potopil. Prvé záchranné člny boli na vodu spustené päť minút po polnoci a prvé volanie SOS zaznelo o desať minút neskôr. Potopenie Titanicu je považované za najväčšiu lodnú katastrofu, zahynulo 1518 ľudí. Na palube sa nachádzalo 1324 pasažierov a 899 členov posádky. Zachránilo sa 705 cestujúcich a členov posádky. Oceľové pláty použité na stavbu lode, boli vyrobené vo Vítkovických železiarňach v bývalom Rakúsko – Uhorsku.


Autorka rubriky(napísala): Bc. PhDr. Magdaléna Bekessová


Zdroj:

Baráthová, N. a kol.: Osobnosti Kežmarku 1206 – 2009. Kežmarok 2009, 335 s.

Horák, B.: Ako sa to stalo ? TITANIC Pýcha a Skaza. Bratislava 2012, 171 s.

Kollárová, Z. a kol.: Biografický slovník mesta Poprad. Poprad 2004, 239 s.

Paturi, F. R.: Kronika techniky. Bratislava 1993, 656 s.


Foto: A. Ježíková, Fotoarchív Podtatranského múzea v Poprade

 

Strojový preklad

Kalendár podujatí

loader