Výstavy

Kamenný herbár

 

images/stories/vystava_plagat/plagat_kamenny herbar.jpg

Pod pojmom herbár si zvyčajne predstavíme zbierku sušených a vylisovaných rastlín. O tom, že flóra môže byť vtlačená a zakonzervovaná aj priamo v kameni poskytne dôkazy výstavné podujatie Kamenný herbár, pripravené Hornonitrianskym múzeom v Prievidzi. Táto, svojim charakterom ojedinelá výstava, predstavuje výber treťohorných skamenených rastlín, starých 13 - 14 miliónov rokov, výnimočne dobre zachovaných v podobe listov, plodov, konárikov či kmeňov drevín. Prezentovaná časť unikátnej zbierky fosílnej, ktorá bola nadobudnutá v priebehu polstoročia z hnedouhoľných baní handlovsko-nováckej panvy, je súčasťou geologického fondu Hornonitrianskeho múzea.

Uhoľná panva ležiaca v Trenčianskom kraji, v centre Hornonitrianskej kotliny v trojuholníku Prievidza – Handlová – Nováky, sa svojimi ložiskami hnedého uhlia stala už začiatkom 20. storočia objektom záujmu presahujúcim hranice regiónu hornej Nitry. Panva zostáva aj v súčasnosti nielen uhoľným, ale i paleobotanickým fenoménom celoslovenského významu. Jej prívlastok ,,prírodné  múzeum paleobotaniky“ je aj po stovke rokov opodstatnený, pretože v uhoľných baniach Handlová, Cigeľ, Nováky či povrchových lomoch v Lehote pod Vtáčnikom a vo Veľkej Čausy sa nachádzali a nachádzajú stovky jedinečných rastlinných fosílií. Mimoriadna dôležitosť zachovanej skamenenej flóry spočíva v poznaní druhovej pestrosti vegetácie, rozmanitosti rastlinných spoločenstiev a paleoklímy  Slovenska v neogénnom období treťohôr.

Výstavné podujatie prezentuje viac ako 140 zástupcov fosílnej flóry, medzi ktorými sa nachádzajú exponáty vyhynutých či raritných druhov rastlín, ktoré kedysi obývali našu krajinu. Sú to napríklad patisovec, sekvoja, škoricovník, ebenovník, vavrín, ambrovník, pistácia, lotos a desiatky iných, ktoré sa dnes prirodzene nevyskytujú ani v širšom teritóriu strednej Európy. Skamenené zvyšky flóry z horného Ponitria sú dokladom toho, že v nedávnej geologickej minulosti bolo územie Slovenska ovplyvňované subtropickým podnebím dnes typickým pre východnú Áziu či Stredomorie. Kvôli dokonalosti predstavy o tvare skamenených zvyškov flóry, sú tieto vystavované spolu s listami či plodmi ich rastlinných súčasníkov získaných z našich aj zahraničných botanických záhrad, arborét a parkov. Exponáty jedinečných paleobotanických nálezov adekvátne dopĺňa panelová časť výstavy obsahujúca okrem vysvetľujúcich textov aj obrazové rekonštrukcie mladotreťohornej krajiny.

Ojedinelá výstava Kamenný herbár zostavená zo zbierok Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, autorského tandemu Ing. Katarína Keratová (HNM v Prievidzi) – Ing. Martin Smatana (Kúpele Nimnica a.s.), vypĺňa hiát slovenských múzeí v prezentovaní dôležitého vedného odboru akým je paleobotanika. Prostredníctvom unikátnych exponátov rastlín zalisovaných priamo v kameni, podujatie poodhalí tajomstvá neogénnej vegetácie a poskytne nevšednú ,,prechádzku“ treťohorným pralesom. Návštevníkom umožní poznávať druhovú pestrosť mladotreťohornej flóry a rozmanitosť rastlinných spoločenstiev, ktoré sa stali základom ložísk hnedého uhlia na hornej Nitre.

Výstava, ktorá bude sprístupnená v Podtatranskom múzeu v Poprade od 28. januára 2014, je vhodná pre širokú verejnosť i pre odborníkov. Svojou tematikou vhodne doplní učivo prírodopisu a geológie základných a stredných škôl. Výstava potrvá do 27. apríla 2014.

Tvorivé dielne k výstave TU

 

Fotogaléria:

 

 


 

Otec Husz


images/stories/vystava_plagat/plagt a4.jpg

 

Výstava približuje prostredníctvom dokumentov a fotografií život a aktivity významnej osobnosti mesta Poprad, Dávida Husza. Dávid Husz (1813 – 1889), obnovil a rozšíril pivovar v Poprade, vybudoval rozsiahly turisticko – kúpeľný komplex v Poprade, známy ako Huszov park, založil a finančne podporoval prvý sirotinec v Poprade, finančne podporoval aktivity evanjelickej cirkvi a.v. v Poprade, bol zakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku, daroval  pozemok s oplotením na výstavbu budovy Karpatského múzea v Poprade(súčasné Podtatranské múzeum), zaviazal sa finančne múzeum podporovať až do svojej smrti, svoje stavebné skúsenosti využil pri výstavbe prvých turistických chát v Tatrách a v okolí Popradu.


 

 

 

Fotogaléria:

 

Kniežacia hrobka z Popradu – Konzervácia 2008 – 2012

 

images/stories/vystava_plagat/web_plagat_final_od_a4_do_a0-1_opraveny.jpgZáchranný výskum Archeologického ústavu SAV v spolupráci s Podtatranským múzeom v Poprade pri stavbe priemyselného parku (2006) odkryl hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. Vo výnimočných pôdnych podmienkach v hĺbke 5 m sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických i bronzových nádobách a prútených či lykových košíkoch. Napriek vykradnutiu hrobky súčasníkmi zomrelého sa našli aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. S pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku je kniežací hrob z Popradu jediným svojho druhu v Európe. Výstava „Kniežacia hrobka z Popradu. Konzervácia 2008-2012 prezentuje laickej verejnosti i odborníkom dobové doklady osídlenia regiónu severného Slovenska, zachovalý inventár hrobky a prvú časť jej vzácneho dreveného mobiliára. Konzerváciu i detailný výskum nálezu spolu s našimi odborníkmi i bádateľmi z ďalších štátov vykonávajú špecialisti zo Schleswig-Holsteinische Landesmuseen a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie zo severonemeckého Schleswigu. Celý nález bude po ukončení konzervácie  koncom roku 2015 inštalovaný v Poprade ako unikátny pamätník dávnej histórie Slovenska.

 

Sprievodné podujatia k výstave TU

 

 

Strojový preklad

Kalendár podujatí

loader