Výstavy

Ukryté poklady

 

images/stories/vystava_plagat/plagat ukryte poklady.jpgPrvé písomné záznamy o pravekých pamiatkach na Spiši,  máme už spred viac ako tristo rokov. Sú skromné, ale ďalšími storočiami sa množia a neraz razia cestu, ktorá upozorňuje na závažnosť ich existencie. V prvej polovici 17. storočia spomína známy kežmarský matematik, astronóm a geograf Dávid Fröhlich prehistorické nálezy.

Začiatkom 18. storočia píše rektor kežmarského lýcea Juraj Bohuš vo svojej „Historico Geographica Terrae Scepuslensis..., o existencii hradu, ktorý stál v pravekých časoch na mieste Jeruzalemského vrchu. Spomína, že na tomto Hh

mieste sa často nachádzajú staré mince (keltské a rímske). V roku 1726 v správe o činnosti evanjelických kazateľov na Spiši, uverejňuje Samuel Klein zmienky o hrude zlata na pozemku Donata Szakmaryho v Lučivnej. Nález zlatého drôtu v roku 1772 z Teplice pri Poprade, v roku 1774 z Popradu a z Lučivnej.

Nález z Teplice pozostával zo zlatého drôtu sformovaného ako ozdoba na hlavu. Tento nález bol zaslaný ako dar Márii Terézii do Viedne. Popradský nález z roku 1782 uvádza vo svojom topografickom popise popradskej kotliny Samuel Augustíny ab Hortis.  Bol nájdený na popradskom Zamčisku pri Kvetnici, pri vytínaní starých pňov a koreňov v roku 1774. Pozostával z hrudy zlatého drôtu.

V prvej polovici 19. storočia vydala archeologická komisia maďarskej akadémie vied v Budapešti „Sprievodcu umeleckými starožitnosťami so zvláštnym pohľadom na Maďarsko.“ Medzi inými sú uvedené aj praveké náleziská zo Spišskej župy. Uvádza sa tu aj Poprad, kde bola nájdená zlatá niť a Spišská Teplica. Rozsiahly príspevok Ľudovíta V. Riznera o náleziskách starožitností v Uhrách, v ktorom opisuje známe archeologického lokality zo Spiša. Samuel Weber, významný regionálny historik, tiež zaznačil niekoľko pravekých nálezov, objavených náhodne v minulosti, občanmi Spišskej Belej. Spomína, že na začiatku 19. stor. tamojší občan G. Lingsch našiel značné množstvo zlatého drôtu, ktorý sa mu pri oraní zachytil na brány a ktorý neskôr predal za 60 rakúskych florénov. Ďalej uvádza, že v roku 1830 sa našlo množstvo bronzovej suroviny s hmotnosťou 2,5 kg.

Dobová tlač sa zmieňuje v roku 1880 o objave archeologických pamiatok z Popradu –Matejoviec, ktoré boli zničené, pretože skočili v zlievarni. Pozoruhodný prelom nastáva v 19. storočí, keď prírodné vedy zažívajú nový rozmach. Začínajú sa výskumy osídlenia pravekého človeka. Na Spiši je v tomto čase archeológia spojená s menami priekopníkov Floriana Rómera, Samuela Rotha,  Alexandra Münicha,  Michala Greisigera.

Výstava pozostáva z hromadných archeologických nálezov z obdobia eneolitu a bronzovej doby. Doplnená je pokladmi mincí z Batizoviec, Spišskej  Teplice a Lomničky (okres Stará Ľubovňa). Vystavované predmety pochádzajú zo zbierok Podtatranského múzea v Poprade a Múzea v Kežmarku. Je určená širokej laickej verejnosti a žiakom základných a stredných škôl, ako vhodné doplnenie učiva dejepisu.

 

Fotogaléria:

 

Otec Husz


images/stories/vystava_plagat/plagt a4.jpg

Výstava približuje prostredníctvom dokumentov a fotografií život a aktivity významnej osobnosti mesta Poprad, Dávida Husza. Dávid Husz (1813 – 1889), obnovil a rozšíril pivovar v Poprade, vybudoval rozsiahly turisticko – kúpeľný komplex v Poprade, známy ako Huszov park, založil a finančne podporoval prvý sirotinec v Poprade, finančne podporoval aktivity evanjelickej cirkvi a.v. v Poprade, bol zakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku, daroval  pozemok s oplotením na výstavbu budovy Karpatského múzea v Poprade(súčasné Podtatranské múzeum), zaviazal sa finančne múzeum podporovať až do svojej smrti, svoje stavebné skúsenosti využil pri výstavbe prvých turistických chát v Tatrách a v okolí Popradu.


 

 

 

Fotogaléria:

 

Kniežacia hrobka z Popradu – Konzervácia 2008 – 2012

images/stories/vystava_plagat/kniezacia hrobka.jpg

Záchranný výskum Archeologického ústavu SAV v spolupráci s Podtatranským múzeom v Poprade pri stavbe priemyselného parku (2006) odkryl hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. Vo výnimočných pôdnych podmienkach v hĺbke 5 m sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických i bronzových nádobách a prútených či lykových košíkoch. Napriek vykradnutiu hrobky súčasníkmi zomrelého sa našli aj ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata. S pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku je kniežací hrob z Popradu jediným svojho druhu v Európe. Výstava „Kniežacia hrobka z Popradu. Konzervácia 2008-2012 prezentuje laickej verejnosti i odborníkom dobové doklady osídlenia regiónu severného Slovenska, zachovalý inventár hrobky a prvú časť jej vzácneho dreveného mobiliára. Konzerváciu i detailný výskum nálezu spolu s našimi odborníkmi i bádateľmi z ďalších štátov vykonávajú špecialisti zo Schleswig-Holsteinische Landesmuseen a Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie zo severonemeckého Schleswigu. Celý nález bude po ukončení konzervácie  koncom roku 2015 inštalovaný v Poprade ako unikátny pamätník dávnej histórie Slovenska.

POZOR !  VÝSTAVA PREDĹŽENÁ DO 21. 9. 2014 !

Sprievodné podujatia k výstave TU

 

 

Strojový preklad

Kalendár podujatí

loader