História


poprad

Z histórie múzea ...

Počiatky súčasného Podtatranského múzea v Poprade siahajú do druhej polovice 19. storočia. V roku l873 bol v Starom Smokovci založený Uhorský karpatský spolok, prvý turistický spolok v Uhorsku. Okrem turistickej činnosti sa spolok prostredníctvom svojich členov zaoberal i vedeckou a osvetovou prácou. Prirodzeným vyústením sústavného záujmu o prírodné prostredie a kultúrnohistorické pamiatky v podtatranskej a tatranskej oblasti bolo založenie múzea.

 

Na valnom zhromaždení Uhorského karpatského spolku 10. augusta 1876 bolo prijaté uznesenie o vzniku múzejného stavebného fondu. Rodiace sa múzeum so sídlom v Kežmarku, nemalo byť podľa zainteresovaných členov Uhorského karpatského spolku obyčajnou zbierkou nefunkčných starých vecí, ale vlastivedným múzeom medzinárodného významu, prezentujúcim názorným spôsobom oblasť turistického ruchu, strediskom celkovej kultúrnej a vedeckej činnosti spolku.

Definitívne rozhodnutie o umiestnení múzea sprevádzalo súperenie nadšencov muzeálnej myšlienky, členov spolku z Popradu a Veľkej. Táto iniciatíva viedla v roku 1881 k prijatiu nezáväzného stanoviska muzeálnej komisie v prospech výstavby muzeálnej budovy v Poprade. Po tomto rozhodnutí došlo k otvorenému sporu medzi zástancami umiestnenia múzea v týchto mestách, ktorý zdanlivo skončil založením dvoch samostatných múzeí. Niekoľko dní po rozhodnutí v prospech výstavby budovy múzea v Poprade na stretnutí mestskej rady vo Veľkej v roku 1881, založili miestny muzeálny spolok Spoločnosť Velického Tatranského múzea, ktorého hlavným cieľom bolo vybudovanie vlastného múzea. Tieto snahy sa podarilo vo Veľkej naplniť 2. júla 1882, sprístupnením múzejných zbierok širokej verejnosti v skromných priestoroch evanjelickej fary.

Po márnej snahe postaviť spoločnú budovu oboch spolkových múzeí ( Tatranského i Karpatského ) v blízkosti železničnej stanice, ktorá niesla názov Poprad – Veľká, bol 22. júla 1885 položený základný kameň budovy Karpatského múzea v Poprade. Stavbu realizoval podľa projektu budapeštianskych architektov Kundu a Jakabfyho s menšími úpravami levočského staviteľa Gleviczkého, stavebný podnikateľ z Kežmarku Ján Kažimír. Finančne náročná stavba v pseudorenesančnom slohu bola dokončená 21. augusta l886 a zbierky sprístupnené verejnosti o rok neskôr, 6. augusta 1887. Pozemok na jej výstavbu daroval miestny mecenáš, veľký nadšenec múzea a jeho dlhoročný aktívny podporovateľ Dávid Husz. V pôvodnom stavebnom rozsahu mala asi dve pätiny terajšieho rozsahu. Na poschodí sa nachádzali tri miestnosti. Okrem mineralogických, botanických a zoologických zbierok sa prezentovali aj etnograficko - turistické zbierky a knižnica. Zbierkové predmety v tom čase múzeum získavalo prevažne od darcov z radov šľachty, meštianstva, profesorov, inžinierov, úradníkov, obchodníkov i bohatších gazdov.

V roku l907 bola ukončená prvá rozširujúca dostavba budovy Karpatského múzea v Poprade. Trvala dva roky a po jej ukončení sa zväčšila expozičná plocha o dve bočné krídla. V roku l908 vlastnilo múzeum približne 24 000 kusov zbierkových predmetov.

Po vzniku Československej republiky zanikol Uhorský karpatský spolok, jeho nástupníckou organizáciou sa stal Karpatský spolok ( Karpathenverein ) . Najvýznamnejšou udalosťou medzivojnovej histórie Karpatského múzea v Poprade bolo usporiadanie prvej Poľovníckej výstavy pre Slovensko v roku l926. Niekoľkoročná príprava rozsiahlej výstavy si vyžiadala ďalšiu prestavbu resp. prístavbu budovy múzea.

Tatranské múzeum vo Veľkej vzniklo ako dôsledok zákulisných bojov o postavenie budovy múzea Uhorského karpatského spolku. Snaha popredných predstaviteľov spolku z Veľkej, umiestniť zbierky budúceho spolkového múzea v ich meste sa nestretla s očakávanou podporou muzeálnej komisie Uhorského karpatského spolku. Podporovatelia múzea z Veľkej v lete l88l založili Spoločnosť Velického Tatranského múzea s cieľom zriadiť múzeum zamerané na dokumentáciu prírody a histórie Vysokých Tatier. Krátko po vypracovaní stanov spolku boli 2. júla l882 sprístupnené prvé zbierky Tatranského múzea verejnosti v priestoroch evanjelickej fary. Riaditeľom múzea sa stal jeho najväčší zástanca a podporovateľ, velický lekárnik a botanik Aurel Viliam Scherfel. Po vzniku Československej republiky správcovstvo múzea prebrala obec Veľká. V snahe vybudovať alebo získať novú, samostatnú budovu pre Tatranské múzeum priamo v obci, sa podarilo v roku l926, obecnej rade odkúpiť jednu z turistických budov v Krompecherovom parku. Na konci druhej svetovej vojny boli dve podtatranské múzeá Karpatské múzeum v Poprade, pod správou Karpatského spolku a Tatranské múzeum vo Veľkej, ktoré spravovala Velická muzeálna spoločnosť a obec, v troskách.

Po zrušení obidvoch spolkov nariadením SNR č. 5l/l945 Zb. múzeá fakticky zanikli. Vážnu situáciu vyriešil novozriadený Okresný národný výbor v Poprade, ktorý dňa 26. júla l945 uznesením č. 349/l945 zobral do správy opustené múzeum rozpusteného Karpatského spolku v Poprade, ako aj múzeum Velickej muzeálnej spoločnosti vo Veľkej, ktorá nemala potvrdené stanovy, s cieľom spojiť dve vzácne zbierky tatranskej a podtatranskej flóry, fauny, minerálov, folklóru ako aj historických a kultúrnych pamiatok. Spoločné múzeum dostalo názov Tatranské múzeum okresu Popradského, skrátene Tatranské múzeum so sídlom v Poprade. Tatranské múzeum okresu Popradského zriadené Okresným národným výborom v Poprade, sa stalo prvým obnoveným múzeom na Slovensku, prvým povojnovým múzeom s okresnou pôsobnosťou.

Dňa l. apríla l957 vzniklo múzeum Tatranského národného parku s dočasným sídlom v budove múzea v Poprade. Správa Tatranského národného parku prebrala do stavu svojich zamestnancov troch pracovníkov z Tatranského múzea v Poprade ako jadro plánovaného personálu Múzea TANAP-u. Ten istý deň znamenal nový začiatok pre zriadené Okresné vlastivedné múzeum v Poprade. Po prijatí zákona SNR č. lO9/l96l Zb. o múzeách a galériách a v súlade s pripravovanou novou sieťou múzeí bolo v roku 1961 Okresné vlastivedné múzeum v Poprade premenované na Podtatranské múzeum v Poprade.

V roku 1978 prevzalo múzeum zrekonštruovanú pamiatkovú budovu v Spišskej Sobote, v roku 1980 objekt modrotlačiarenskej dielne v Hranovnici, ktorý v roku 2002 odkúpila obec. Začiatok 90. rokov priniesol zásadné zmeny do činnosti múzea. V roku 1991 dostalo múzeum nového zriaďovateľa, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, v roku 1996 – Podtatranské kultúrne centrum, 1998 – Krajský úrad v Prešove, od roku 2002 – Úrad Prešovského samosprávneho kraja v Prešove.

Ku koncu roka 2010 eviduje múzeum viac ako 47 000 kusov zbierkových predmetov a viac ako 18 000 zväzkov kníh v knižnici múzea. Návštevníkom ponúka najzaujímavejšie zbierky prostredníctvom 10 stálych expozícií v dvoch pamiatkovo chránených objektoch.

Strojový preklad