Titanic – najväčšia námorná tragédia v čase mieru

 

15.4.2012 uplynie presne 100 rokov od doby čo došlo k potopeniu najväčšej a najluxusnejšej lode svojej doby – Titanicu. Čo sa ale naozaj stalo na tomto luxusnom parníku?


Titanic predstavoval technický vrchol svojej doby:

Postavený: Harland and Wolff building campany, Belfast, Severné Írsko

Meno lode: Titanic

Výtlak: 46 328 brutto registrovaných ton

Maximálna rýchlosť: 24 uzlov (cca 42 km/hod)

Najvyššia dosiahnutá rýchlosť: 23,25 uzla (43 km/hod na trase: Belfast – Southampton)

Rýchlosť v čase kolízie: 21,5 uzla (ku kolízii došlo 14.apríla 1912 o 23:40, k potopeniu

15.apríla 1912 o 2:20

Evidovaný v britskom obchodnom registri pod číslom: 131 428

Dĺžka: 269,24 m

Šírka: 28 m

Výška od kýlu po veliteľský mostík: 35 m, od kýlu po komíny: 63 m

Počet záchranných člnov: 20, navrhovaný počet pôvodne: 48 (vtedajší zastaralý zákon Titanicu predpisoval iba 16 člnov), miesto na palube bolo až pre 64 záchranných člnov (kapacita cez 4 000 ľudí).

Kapacita 20 záchranných člnov: 1 178 ľudí

Počet pasažierov v čase zrážky s ľadovcom: 2 223 (899 posádka, 1 324 cestujúci)

Maximálna prepravná kapacita: 1. Trieda: 905, 2. Trieda: 564, 3. Trieda: 1134, posádka: 944, spolu: 3547 ľudí.

Spustený na vodu: 2. Apríla 1912

Začiatok cesty: 10. apríl 1912, 12:15 Southampton (avšak nakoniec Titanic vyrazil až o 13:15, pretože došlo takmer ku kolízii s parníkom New York. Táto udalosť spôsobila hodinové oneskorenie), zastávky: 10. Apríl, 18:35, Cherbourg (FRA), 11. Apríl 11:30 – 13:00, Queenstown (IRL), plánovaná konečná zastávka: New York city, USA (Titanic mal pôvodne vyplávať na prvú cestu 20.marca 1912, ale kvôli nehode Olympicu a jeho následným opravám, bola stavba lode predĺžená a tým došlo aj k posunu prvej cesty Titanicu).

Počet kotlov: 29, počet funkčných kotlov: 24

Objaviteľ vraku: Ballard Robert (v spolupráci s americkým námorníctvom), 1.9. 1985 v hĺbke 4 100 metrov.

Sesterské lode: Olympic, Britannic (pôvodný názov mal byť Gigantic)

Náklady na stavbu: 7,5 mil dolárov (v prepočte na dnešné doláre cca 400 mil)

Zoznam vysokých dôstojníkov (pri tých, ktorí zahynuli na Titanicu uvádzame dátum potopenia lode) :

Kapitán: Edward John Smith, †1912, 15. apríl

Veliaci dôstojník: Henry Tingle Wilde, † 1912, 15. apríl

Prvý dôstojník: Wiliam McMaster Murdoch † 1912, 15. apríl

Druhý dôstojník: Charles Herbert Lightoller

Tretí dôstojník: Herbert John Pitman

Štvrtý dôstojník: Joseph Groves Boxhall

Piaty dôstojník: Harold Godfrey Lowe

Šiesty dôstojní: James Paul Moody † 1912, 15. apríl

Operátori vysielačky: Jack Phillips † 1912, 15. apríl, Harold Bride

Posledná známa fotografia Titanicu: obrázok TU

Titanic, najväčšia a najluxusnejšia loď svojej doby bola skonštruovaná so značným oneskorením v dokoch v Belfaste. Jeho staršia sesterská loď Olympic sa v období, keď prebiehali konštrukčné práce na Titanicu zrazila s britským krížnikom Hawke a musela sa vrátiť na opravy. Táto udalosť spôsobila, že prvá plavba Titanicu bola posunutá až na 10. Apríla 1912. Loď ale nevyplávala z Írska úplne hotová. Dokončovacie práce prebiehali priamo na palube. O lístky na Titanic bol aj napriek značnej reklame malý záujem, spôsobený pravdepodobne ich vysokou cenou. Jedným z ďalších problémov bol aj štrajk baníkov v Británii, ktorý sa skončil len pár dní pred vyplávaním Titanicu a výrazne ohrozil odchod lode, pretože viazlo zásobovanie uhlím. Spoločnosť White Star Line vyriešila obidva problémy tak, že zrušila odchody niekoľkých iných svojich parníkov za oceán a tým nepriamo donútila ich pasažierov zakúpiť si lístky na luxusnú loď. Taktiež uhlie z týchto plavidiel bolo preložené na Titanic. Už nič nebránilo, aby loď vyplávala.

Po týždňovom pobyte v Southamptone, nalodení posádky, cestujúcich a zásob bol Titanic nakoniec 10. Apríla o 12:15 odtiahnutý remorkérmi z doku. Po spustení motorov, ale takmer došlo k zrážke s parníkom New York, ktorého silné lodné skrutky Titanicu začali ťahať k obrovskej lodi. Laná, ktorými bol New York pripútaný k brehu sa pretrhli, najlepšie platený kapitán svojej doby a v tejto chvíli prvý muž „Lode snov“ Edward John Smith však stihol zareagovať a zastaviť motory Titanicu. Tým sa mu podarilo zabrániť zrážke, ale zároveň došlo k hodinovému oneskoreniu vyplávania luxusnej lode.

Ešte počas plavby z Belfastu do Southamptonu vznikol na palube lode ďalší závažný problém, keď vypukol požiar v jednom z uhoľných skladov. Ten sa podarilo uhasiť až 14. Apríla.

Plavba Titanicu prebiehala v nasledujúcich dňoch pokojne až fádne. Cestujúci prvej triedy si užívali nebývalý luxus, ako bol napr. plavecký bazén, telocvičňu, či elitné kaviarne vo francúzskom a talianskom štýle.

14. apríl bol pokojným dňom s pekným počasím. Od poludnia až do večera prijal Titanic veľké množstvo správ o varovaní pred ľadovcami na trase pred ním. Prvé z týchto hlásení sa dostali až na mostík, avšak k večeru ich už bolo toľko, že niekoľko z nich ku kapitánovi neprišlo. Je však úplne jasné, že kapitán vedel o tom, že pred Titanicom sú plávajúce ľadové kryhy. Jediné ale čo urobil bola drobná korekcia v kurze južným smerom. Nedošlo ale k zníženiu rýchlosti. Kapitán Smith sa riadil svojími bohatými skúsenosťami a na zníženie rýchlosti podľa vtedajších kritérií jednoducho nebol zatiaľ dôvod. Prikázal hliadke zvýšiť pozornosť a dávať pozor najmä na ľadovce. V tomto smere zatiaľ urobil všetko, čo považoval za nutné.

O 22:00 hodine prebral službu na mostíku prvý dôstojník Murdoch. Tesne pred 23:00 nákladný parník Californian odvysielal správu, že loď zastavila, pretože ich obklopuje ľad. Californian bol v tej dobe približne 20 námorných míľ od Titanicu. Odpoveď z Titanicu znela: "Buď ticho. Vysielame súkromné odkazy, rušíte nás."

Operátor Californian chvíľku toto vysielanie počúval, ale tesne pred 23:30 vypol vysielačku a išiel spať. O 23:39 hliadka zbadala ľadovec priamo pred Titanicom. Murdoch prikázal stočiť loď doľava, aby sa vyhol ľadovcu. Obrovský parník však už ale nedokázal úplne obísť ľadovec a rýchlosťou asi 21,5 uzla sa oňho obtrel pravobokom. V lodi vznikla pod čiarou ponoru asi 80 metrová trhlina. Titanic sa zastavil. Kapitán Smith po príchode na mostík a oboznámení sa so situáciou, nariadil polovičnou parou vpred čo bola podľa expertov rozhodujúca chyba. Dovtedy voda vtekala do trupu lode relatívne pomaly a Titanic by sa pravdepodobne udržal na hladine až do príchodu Carpathie. Avšak tým, že sa pohol dopredu, hoci len na chvíľu, došlo k zvýšeniu tlaku vody na trhlinu a tým povolili nity, čo zapríčinilo zväčšenie diery v trupe lode. O osude najväčšieho parníka na svete bolo v tej chvíli rozhodnuté.

Krátko po náraze začína voda vtekať do najnižšie položených kajút tretej triedy. Jeden z pasažierov tretej triedy:

Daniel Buckley, 21: „Posadil som sa na posteli a skoro som zošalel. Nohy som totiž položil do mrazivej vody.“

Prvé S.O.S. signály boli z Titanicu vyslané až o 00:14. Je to pomerne dlho od kolízie, avšak bolo to preto, že kapitán Smith s pánom Adrewson – konštruktérom lode, zisťovali skutočný stav plavidla. K istému váhaniu s núdzovým volaním o pomoc, ale určite došlo. Prvé reakcie prišli o 4 minúty.

Lode v blízkosti Titanicu:

Plachetnica Samson (?) – podľa výpovedí svedkov z Californian a z Titanicu sa vo vzdialenosti asi 5 námorných míľ od Titanicu mala nachádzať loď, ktorá však nereagovala na núdzove volania a signály a po chvíli zmizla. Nikto dodnes presne nevie o akú loď išlo. Dlho sa myslelo, že to bola nórska loď Samson, avšak ďalší výskum ukázal, že tá sa v tom čase nachádzala niekde blízko Islandu.

Californian - 10 námorných míľ (podľa výpovedí posádky z Californian a Titanicu), 20 námorných míľ (podľa výpovedí kapitána Californian). Loď by v prípade zachytenia prvého S.O.S. stihla podľa prepočtov z oboch vzdialeností prísť k Titanicu ešte pred potopením (aj v prípade vzdialeností 20 námorných míľ by Californian prišla k Titanicu asi 10 min pred potopením). Avšak vysielačka bola vypnutá a rakety, ktorými sa posádka Titanicu od 00:45 snažila signalizovať stav núdze, síce na Californian videli, ale kapitán neprikázal zobudiť radistu a zapnúť vysielačku. Californian teda zostal nečinný a na miesto katastrofy priplával až v čase, keď už Carpathia ukončila nalodenie stroskotancov a vydala sa na cestu do New Yorku.

Carpathia – približne 58 námorných míľ (asi 93 km). O 00:20, 6 minút po prvom S.O.S., signál zachytil Harold Cottam, radista na Carpathii. Ten zostal hore dlhšie než obyčajne len preto, aby si vypočul športové výsledky. Namiesto nich však započul núdzové volanie z Titanicu. Najprv mu nechcel veriť a spýtal sa, či má oboznámiť kapitána so situáciou. Odpoveď bola: „Áno, potápame sa.“ Kapitán Arthur Henry Rostron sa svojho radistu spýtal pre istotu až dvakrát či si je istý, že signál je z Titanicu. Po kladnej odpovedi nariadil okamžite kurz na miesto, kde dochádzalo k najväčšej námornej tragédii v čase mieru ako je často potopenie Titanicu nazývané. Carpathia pri maximálnej rýchlosti 17 uzlov potrebovala na prekonanie vzdialenosti takmer štyri hodiny. Ponáhľala sa na hrane rizika, keď dokonca kapitán prikázal zastavenie prívodov teplej vody do potrubia, aby získal každý cm kubicky pary pre motory. Carpathia prišla na miesto potopenie Titanicu krátko po 4:00 asi 1:40 min po potopení lode. Zachránila všetkých stroskotancov.

Loď bola pôvodne na ceste z New Yorku do Európy a v čase zachytenia S.O.S. sa nachádzala juho-východne od pozície Titanicu. Znamená to teda, že po zmene kurzu sa defakto otočila, aby prišla na pomoc.

Carpathia zakotvená v prístave v New Yorku: obrázok TU


Kapitán Carpathie Rostron s dôstojníkmi tejto lode: obrázok TU


Carpathia doplávala so zachránenými do New Yorku až 18. Apríla.

Frankfurt – 150 námorných míľ. Ako prvý zachytili núdzové volanie Titanicu a odpovedali: „Čakajte“. Potom bola dlhá odmlka a až na opätovnú výzvu z Titanicu sa ozvali. Avšak Frankfurt bol príliš ďaleko. Na ceste k Titanicu boli aj Baltic a Olympic.

Záchranné člny:

Bezpečnostný čln číslo 1:

Zachránení z tohto člna boli jediní, ktorí boli predvolaní pred Britskú vyšetrovaciu komisiu kvôli možnej korupcii v člne. Vyskytlo sa totiž podozrenie, že bohatý pasažier pán Edmund Duff Gordon Cosmo si kúpil miesto v záchrannom člne. Veliteľ člna, požiarnik Robert Pusey sa totiž s ďalšími členmi posádky Titanicu v člne nahlas posťažovali, že prišli o všetok majetok a tam im pán Duff Gordon dal po 5 dolárov (mesačný plat požiarníka na Titanicu bol 5 libier). Podozrenie o korupcii sa nepreukázalo. Po potopení sa lode padol návrh o tom, že by sa mali vrátiť. Avšak: Lucy Christiana Duff Gordon, 49: „V diaľke sme zbadali akési svetlo. Zdalo sa nám nebezpečné sa vrátiť kvôli riziku, že by nás topiaci sa stiahli. Po chvíle sme sa rozhodli veslovať k tomu svetlu v diaľke.“

A tak čln číslo 1. Zanechal všetkých nešťastníkov vo vode o teplote asi -2 stupne celzia (voda nezamrzla iba preto, lebo bola slaná).

Posádka člna č.1, fotografia z Carpathie: obrázok TU

 

Bezpečnostný čln číslo 2:

Pani Winnie "Minnie" Coutts , 36:“ "Keď som zistila čo sa deje, obliekla som deti a vydala som sa na palubu. Avšak stratila som sa v spleti chodieb Titanicu. Jeden z okoloidúcich stewardov mi poradil inú cestu a tak som sa dostala s deťmi k záchranným člnom. Nastúpila som s dcérou do člna, ale dôstojník nechcel vpustiť môjho 9-ročného syna, lebo vďaka jeho klobúku si myslel, že je starší. Nakoniec ho pustil. Bol to čln, z ktorého ako z prvého Carpathia naloďovala preživších."

Slečna Elisabeth Walton Allen, 29: „Carpathiu sme zbadali krátko po 4:00 hodine. Člen posádky, ktorý bol s nami v člne vystrelil signálnu raketu a Carpathia priplávala ku nám. Ja som nastúpila ako prvá, pretože nikto nemal odvahu po rebríku výjsť prvý. „


Záchranný čln číslo 4.: Jeden z dvoch, ktoré sa vrátili pomáhať tým, čo zostali vo vode po potopení sa lode.Keď bolo ukončené naloďovanie člna bola v ňom aj Madeleine Talmage Astorová, 18, mladučká manželka plukovníka Astora – najbohatšieho američana tej doby: „Môj manžel sa spýtal dôstojníka, či môže ku mne nastúpiť do člna. Druhý dôstojník Lightoller odpovedal - Ženy a deti najprv.“ A tak zostal najbohatší muž na Titanicu na palube potápajúcej sa lode. Podľa svedkov zahynul, keď naňho dopadol jeden z komínov pri potápaní sa plavidla. Osadenstvo z člna číslo 4. bolo okrem člna č. 14 jediným, ktoré sa vrátilo pomáhať preživším po potopení lode. Zachránili 4 ľudí z ľadovej vody, okrem iných aj napr. Samuela Ernesta Hemminga.

Záchranný čln číslo 5.:

Herbert John Pitman, 34: „Pristúpil som k člnu a zakričal – najprv ženy a deti! Vytvoril sa rad a nastúpili. Potom som opäť zakričal: ďalšie ženy a deti nastupujte! Žiadne už ale neboli v blízkosti a tak som dovolil nastúpiť niekoľkým mužom. Prvý dôstojník Murdoch ma následne poveril velením na tomto člne a spustili nás na hladinu“.

Záchranný čln číslo 6:

Margaret Brown, 46: „Pomáhala som pri naloďovaní do člnov a neskôr som na pokyn posádky nastúpila do člna číslo 6. V člne sme sa spolu snažili udržať morálku na vysokej úrovni.„ Margaret Brownová si vyslúžila veľkú úctu najmä tým, že po príchode Carpathie všetkým preživším z Titanicu veľmi pomáhala až do príchodu do New Yorku. Založila Výbor pre preživších z Titanicu a bola zvolena za jeho predsedníčku.

Fotografia z Carpathie zachytáva čln č. 6. Jeho pasažieri boli na Carpathiu nalodení ako polední: obrázok TU


Záchranný čln číslo 9:

Slečna Robertha Josephina „Bertha“ Watt, 12: „Pri spúšťani na vodu sme počuli mnoho výstrelov a krik. Všetko bolo dezorganizované. Neveslovali sme veľmi, iba toľko, aby sme sa dostali od Titanicu. Na palube člna nebolo nič. Ak niekto mal ťažkosti, alebo ak by zamdlel nebolo ho čím kriesiť. Pri naloďovaní na Carpathiu som musela vystúpiť bez poistného pásu. Po vystúpení na palubu lode, kapitán zakričal, že už nikto viac nesmie vystupovať bez pásu.„ Pasažieri z člna číslo 9 sa na palubu Carpathie dostali až okolo 9:00 ráno.


Záchranný čln číslo 12:

Frederick Clench, 34 rokov, námorník: „Bol som svedkom napätej situácie, keď dôstojník Lowe musel pre zastrašenie skupiny mužov trikrát vystreliť, pretože chceli skočiť do jeho člna (ten ako jeden z mála bol takmer plný). Pred spustením člna som dostal pokyn doňho nastúpiť aj ja. Po spustení na vodu, sme sa držali čo najbližšie člna v ktorom bol Lowe (číslo 14). Keď sa Titanic potápal bolo počuť množstvo kriku z lode a tiež výstrely. Po potopení množstvo ľudí zostalo vo vode, avšak v okolí nášho člna sme nevideli žiadného človeka, ktorému by sme mohli pomôcť. Po potopení lode, Lowe zorganizoval spojenie niekoľkých člnov dohromady a vrátil sa vyťahovať preživších.“

Záchranný čln číslo 14:

Záchranný čln číslo 14 bol spúšťaný medzi poslednými. Velením na jeho palube bol druhým dôstojníkom poverený piaty dôstojník Harold Godfrey Lowe. V čase keď bol tento čln spúšťaný na oceán, niektorí cestujúci si už začínali uvedomovať, že Titanic sa určite potopí. Lowe bol nútený vytiahnuť zbraň a tri razy vystrelil na výstrahu, pretože skupina ľudí z nižších palúb sa chystala naskočiť do vpodstate plného člna počas spúšťania, čo by pravdepodobne spôsobilo jeho kolaps: Harold Godfrey Lowe, 29: „Nakoniec sa mi ich podarilo zastrašiť. Potom som asi 500 m od potopenia lode sústredil 5 člnov a s vybranými dobrovoľníkmi sme sa vrátili zachraňovať preživších.“

Vrátili sa dva člny, okrem člna č. 14 aj čln č. 4. Čln číslo 14 zachránil z vody 4 ľudí.

Skladací čln B: Bol to posledný čln, ktorý sa dostal z paluby Titanicu.

Druhý dôstojník: Charles Herbert Lightoller, 38: „V čase keď sa už Titanic potápal som požičaným nožom uvolňoval čln B. To sa mi podarilo, ale hneď na to som spadol do vody spolu s ostatnými. Prúd ma ťahal pod vodu a už som si myslel, že to neprežijem, keď ma zrazu unikajúci vzduch z lode vytlačil nad hladinu. Podarilo sa mi úplne vysilenému dostať na prevrátený čln.“ Charles Lightoller vstúpil na palubu Carpathie ako posledný zo všetkých zachránených. Bol tiež najvyšším dôstojníkom z Titanicu, ktorý prežil katastrofu.

Jedna z fotografii z Carpathie zachytáva prevrátený záchranný čln B z Titanicu: obrázok TU

 

John Borland „Jack“ Thayer, 17: „V tom čase som bol ťahaný do hlbín. Bojoval som s vodou, keď som zrazu rukou narazil do predku člna. Na prevrátenom člne som zbadal a začul akéhosi chlapa ako niekomu hovorí, aby mi podal ruku. Takto som sa dostal na vrch prevráteného dna.“ Zachránený z člna B neskôr prestúpili do člnov 4, 6 a 12.

Joughin John Charles, lodný pekár, 33: a do tretice mimoriadný príbeh z člna B. „Pri naloďovaní do záchranných člnov som prikázal rozdať všetky chleby, ktoré sme akurát upiekli. Neskôr som vypil veľa alkoholu. Následne som pri potápaní lode vošiel do studenej vody bez toho, aby som si namočil vlasy. Videl som čln B s Lightollerom a asi 25 ďalšími ľuďmi. Snažil som sa naňho dostať, ale nebolo tam dosť miesta, tak som zostal vo vode zachytený o čln a čakal."

Joughin podľa vlastných slov a aj svedkov bol v ľadovej vode vyše hodinu. Odborníci dlho polemizovali nad tým, ako je možné, že nezahynul a dospeli k názoru, že to muselo byť len vďaka množstvu alkoholu v jeho krvi. Joughin dokonca ani neochorel. Bol to veľmi obľúbený člen posádky na Titanicu. Pomáhal pri naloďovaní záchranných člnov a dokonca násilim nútil niektoré váhajúce ženy nastúpiť, čím im pravdepodobne zachránil život.

 

Skladací čln C:

V člne C sa zachránil Joseph Bruce Ismay, najvyššie postavený človek White Star Line, spoločnosti, ktorá vlastnila Titanic, na palube lode. Ismay bol po tragédii vyšetrovaný z dôvodu podozrenia, že podplatil kapitána Smitha, aby bol v New Yorku čo najrýchlejšie a aby ignoroval varovania o ľadovcoch a neznižoval rýchlosť lode. Titanic síce nespomalil, ale nebola preukázaná žiadna korupcia. Ismay bol v plnom rozsahu oslobodený.


Skladací čln D:

Je to posledný záchranný čln, ktorý bol riadne spustený na vodu oceánu. Keď čln pomaly klesal popri jednej z palúb dvaja muži: Hugh Woolner a Stefanson Bjornstrom, ktorí vedeli, že je to ich posledná nádej na záchranu doňho skočili a zachránili sa.

Na Titanicu sa podľa všetkého nachádzali až 4 ľudia, ktorí mali korene na Slovensku. Dvaja bratia prežili. Michel (4) a Edmond Roger (2) boli synmi 32 ročného Michala Navrátila, ktorý bol pôvodom zo Serede. Odišiel do Francúzska, kde sa oženil s taliankou Marcellou Caretto. V roku 1912, v čase keď už sa jeho manželstvo rozpadlo a on mohol svoje deti vidieť iba zriedka, ich oboch zobral do Anglicka a pod falošnými menami sa nalodili na Titanic.

Michel Marcel Navratil, 4: Keby sme neboli pasažieri druhej triedy možno by sme tu už nežili. Posledné slová, ktoré mi otec povedal, boli aby som povedal mame, ktorá si pre nás určite príde, že ju miluje a že dúfal, že ho bude nasledovať do nového sveta. Potom ma ponad hlavy námorníkov, ktorý vytvorili okolo člna akýsi kruh podal spolu s bratom do člna. Michel Navratil žil vo Francúzsku a stal sa z neho profesor Filozofie. Zomrel ako 89 ročný v roku 2001 ako jeden z posledných preživších z legendárnej lode. Michel sa zúčastnil niekoľkých spomienkových udalostí na potopenie Titanicu.

Titanic sa stal najznámejšou loďou v ľudských dejinách. Táto tragédia dala do pohybu mnohé zmeny v námornej doprave. Okrem iného bol zmenený britský zákon o počte člnov. Od tejto chvíle sa dbalo viac na bezpečnosť, než na luxus.

Každá jedna loď musela byť vybavená vysielačkou, ktorá musela byť zapnutá 24 hod denne. Najdlhšie z trojice sesterských lodí Olympic, Titanic, Gigantic (po potopení Titanicu premenovaná na Britannic), slúžil Olympic.

O osude Titanicu vzniklo nespočetné množstvo kníh a filmov. Tento víkend v nedeľu nadránom uplynie presne sto rokov od jeho potopenia. V súčastnosti už nežije nikto z preživších pasažierov tohto obrovského parníka.


Autor: Mgr. Pavol Minarčák

 

Použité pramene:

Boris Horák, Titanic, Pýcha a skaza, 2012 , Plat4M s.r.o.

http://www.encyclopedia-titanica.org

Historická Revue 11/2011

http://wormstedt.com/titanic/titanic5.jpg

http://www.titanic-whitestarships.com/image10.jpg

http://www.flickr.com/photos/library_of_congress/2163903298/lightbox/

http://www.encyclopedia-titanica.org/images/boat1_occ_thm.jpg

https://encrypted-tbn2.google.com/images?q=tbn:ANd9GcTCb_-iCmMGhOpP2L2dfJRyFQjySZkP--

7yHMnzhRLyw0vlDTQXew

http://www.titanicuniverse.com/wp-content/uploads/2009/10/titanic-survivors-300x229.jpg

Strojový preklad