Reštaurovanie troch najstarších tlačí z historického knižničného fondu Podtatranského múzea v Poprade


V roku 2011 boli na základe dotácie MK SR zreštaurované tri najstaršie tlače z fondu knižnice Podtatranského múzea v Poprade. Ide o tlače 16. storočia /postinkunábuly/, ktoré boli v roku 2010  Ministerstvom kultúry SR vyhlásené za historické knižničné dokumenty.

images/stories/logo tv poprad.bmp

Najstaršie tlače vo fonde predstavujú:


[Nicolai de Lyra : Textus biblie ]

Tertia pars huius operis in se continens glosam ordinarium …. [Basilea]: Johanni Petri de Langerdoff & Johanni Frobenio de Hammelburg 1506. 440s.

Obsahuje zdobené inciály -  drevorezy. Väzba: drevené dosky potiahnuté kožou, dosky zlomené.




[Nicolai de Lyra : Textus biblie ]

Quarta pars huius operis in se continens glosam ordinarium …[Basilea]: Johanni Petri de Langerdoff & Johanni Frobenio de Hammelburg 1507. 479s.

Vo vnútri zdobené iniciály – drevorezy. Väzba: drevené dosky potiahnuté kožou, drevená polovičná zachovaná jedna kovová spona.




Eike von Repgow: Sachsenspiegel mit vil nowen Addicion … Augsburg: Silvanus Otmar in Verlegung Johann Rynnman in Oringen 1517.

Dokument je vzácnym právnickým dielom s množstvom rukopisných poznámok.




Odborný reštaurátorský zásah vykonala reštaurátorka Mgr. Alexandra Šamková zo Slovenského národného archívu v Bratislave.

Dve najstaršie diela boli vyššie uvedené 2 diely  Biblie, ktorých stav si nutne vyžadoval reštaurovanie. Našou požiadavkou bolo, aby sa dielo po reštaurovaní čo najviac približovalo k originálu, čo korešponduje so súčasnými reštaurátorskými trendami.

V tomto prípade reštaurátorka postupovala tak, že diela rozobrala, každú stránku osobitne vyčistila vo vodnom roztoku, následne boli úbytky papierovej hmoty doliate papierovinou príbuzného odtieňa a miestami spevnené japonským papierom.

Polokožená knižná väzba s drevenými doskami bola potiahnutá kožou, ktorá bola stvrdnutá a výrazne znečistená s viacerými farebnými škvrnami a stopami po plesniach. Deštrukcia kože bola hlavne na chrbte, pri hlave a päte knižného bloku. Reštaurátorka sňala kožený pokryv z dosiek a vyčistila, ďalej uvoľnila aj prekrytie chrbta z poškodených kožených medziväzných prúžkov. Chrbát knižného bloku očistila od nánosu starého glejového lepidla. Na niektorých miestach nadstavila oslabené stvrdnuté kožené väzy novými koženými prúžkami, ktoré prilepila a prišila na pôvodný väz.

Drevené dosky boli relatívne v dobrom stave, takže postačilo ošetrenie a vytmelenie glejom. Pri druhej  knihe boli však zlomené a časť chýbala, preto bolo potrebné druhú polovicu dosiek nastaviť dubovým drevom a prilepiť lepidlom. Zlepená časť sa spevnila  piatimi drevenými gombíkmi a na záver reštaurátorka naniesla miešané moridlo, aby sa zjednotil farebný odtieň pôvodnej a novej dosky. Takto ošetrené dosky sa vrátili na pôvodné miesto. Kovové spony boli vyrobené podľa fragmentu ktorý sa zachoval na jednej z kníh.

Tretím reštaurovaným dielom bol Sachsenspiegel z roku 1517, ktoré nebolo  kompletné, chýbal aj titulný list a poloplátená sivá väzba v ktorej bolo zviazané, pochádzala pravdepodobne zo začiatku 20. storočia. Našou požiadavkou bolo, aby kniha  bola previazaná do neutrálnej väzby, nakoľko pôvodná sa nezachovala a aby boli doplnené chýbajúce strany, ktoré bolo možné získať z databázy knižnice v Mníchove, zverejnenej na internete. V tomto prípade prácu reštaurátorke sťažovala skutočnosť, že kniha bola predtým neodborne opravovaná a v prvej fáze musela predovšetkým odstrániť stopy po tomto zásahu. Vo vodnom kúpeli sa podarilo  oddeliť zlepené časti listov a taktiež sa postupne odstránili jednotlivé prelepy a  zmizli aj výrazné škvrny po zatečení. Výrazné úbytky papierovej hmoty boli doliate papierovinou príbuzného odtieňa a stredy listov a ich oslabené okraje sa spevnili japonským papierom. Doplnený titulný list ako aj ďalšie chýbajúce stránky, boli vytlačené,  farebne detónované a priviazané k pôvodnému dielu, čím bola dosiahnutá jeho kompletnosť.

Pri výbere väzby reštaurátorka zvolila snímateľnú ochrannú väzbu tzv. limp vellum binding, ktorá sa v reštaurátorskej praxi vytvorila podľa vzoru mäkkých celopergamenových knižných väzieb zo 16. storočia. Ide o mäkkú pergamenovú obálku upevnenú k nanovo vyšitému knižnému bloku pergamenovými prúžkami, na ktorých je blok vrátane kapitálkových väzov ušitý. Výhodou takéhoto spojenia bez lepidla je ľahká výmena obálky v prípade jej poškodenia.

V poslednej fáze boli pre všetky tri zreštaurované knihy vyhotovené sa ochranné puzdra z neutrálnej lepenky a prírodného plátna, do ktorých  sa vložili zreštaurované knihy.

Súčasťou práce reštaurátorky bolo aj vyhotovenie reštaurátorských protokolov, ktoré obsahujú  stav dokumentov pred a po reštaurovaní, priebeh reštaurovania, ako aj odporúčanie pre zaobchádzanie so zreštaurovanými dielami. Všetky protokoly sú doplnené bohatou fotodokumentáciou, ktorá podrobne zachytáva reštaurátorské zásahy vykonané na jednotlivých dielach.

Výsledok práce reštaurátorky Mgr. Alexandry Šamkovej je na vysokej profesionálnej úrovni.

Spolupráca s ňou bola vynikajúca, diela zreštaurovala  v krátkom čase 3 mesiacov a jej odborný prístup musíme hodnotiť veľmi vysoko. Diela nielenže zachránila, ale vdýchla im aj nový život a takto ich zachovala pre budúce generácie.

Dňa 29. marca o 15.30 hod sa bude konať v Podtatranskom múzeu v Poprade prezentácia zreštaurovaných kníh, kde širokej verejnosti predstaví priebeh reštaurovania i jeho výsledky, samotná reštaurátorka.

Pozvánka

Autorka  príspevku: Mgr. Jana Kušniráková

Zdroj: Reštaurátorské protokoly Mgr. Alexandry Šamkovej - knižnica Podtatranského múzea v Poprade


Postup pri reštaurovaní – dokumentačné zábery


Strojový preklad

Kalendár podujatí

loader